Zvyčajne "datujeme" vývoj reči od prvého slova. Lenže ten skutočný vývoj detskej reči začína už oveľa skôr, ešte pred samotným narodením dieťaťa. Preto sa s ním rozprávajte, aj keď je ešte v brušku.
Hneď po narodení "zdraví" dieťa svet krikom. A práve krik je jeho vôbec prvým komunikačným prejavom. Počas niekoľkých prvých hodín života dieťatka nevyjadruje krik jeho náladu. Až neskôr je možné podľa jeho kriku rozoznať, čo sa snaží povedať. Má hlad, je mu zima či teplo, potrebuje prebaliť, niečo ho bolí alebo je mu len smutno. Deti sa v tomto veku nevedia pretvarovať a skrátka prejavujú to, čo cítia.
Čo chce povedať?
Časom sa naučíte rozoznať jednotlivé druhy kriku resp. plaču. Ak dieťatko narieka ticho v postieľke, dáva najavo, že nemá akútny problém, ale necíti sa dobre . Nudí sa, je unavené a nemôže spať, ruší ho okolie (hlasný smiech, rozhovor, nepríjemné hlasy...).
Čo vám dieťa môže chcieť povedať, keď...
... poplakáva nepravidelne a postupne prechádza v "rytmický" plač? "Mami, som hladný!" ... dlho bolestivo plače? "Trápi ma nadúvanie!" ... plače ostro, prenikavo a často je plač prerušovaný stenaním? "Mám črevné ťažkosti."
Na prelome šiesteho a siedmeho týždňa môžete začuť z detskej postieľky jednoduché mrnkanie, ktoré sa sprvu bude skladať z rôznych samohlások a zvukov.
Dieťa viac spoznáva svoje okolie a zvuky okolo seba a začne si ich pomaly prisvojovať a mrnkať. V ďalšom stupni vo vývoji reči sa začne zdokonaľovať a obohacovať aj o niektoré spoluhlásky. Počas druhého mesiaca už dieťa vytvára "zložité vety" a môžete ho počuť, ako si "rozpráva". Samozrejme o reči, ako takej, nemôžeme v tomto veku ešte hovoriť. Ale začína roztomilá etapa "žvatlalštiny". Postupom času začne napodobňovať čoraz viac zvuky z okolia. Vďaka džavotaniu a snahe komunikovať v takomto rannom veku sa pripravujú hlasové orgány pre neskoršiu schopnosť vyslovovať jednotlivé hlásky a slová.
V prvých mesiacoch života môžeme pozorovať obrovskú chuť dieťaťa komunikovať so svojím okolím. Snaží sa na vašu reč reagovať pohybom, smiechom, prejavmi nevôle alebo svojim „kecaním“, ktorým sa snaží napodobňovať vypočuté slová. Deti majú obrovskú radosť, ak aj vy budete reagovať na nich. Ak teda vidíte u svojho dieťatka chuť komunikovať, rozvíjajte ju.
Napodobňovanie je dôležité
Okolo prvého roka dieťa využíva jednoslovné, pomerne často aj jednoslabičné vyjadrenia, ktoré reagujú na aktuálne dianie okolo neho. Pápá, ham, baba, mama, tata... Spočiatku je dieťa opatrné. Vyjadruje sa pomaly a niekedy si robí počas "hovorenia" pauzy. Slovesá sú nahradzované citoslovcami. Napríklad Tú tú znamená "Mami, pozri sa, auto!". Haf haf - "Vidím psíka".
Opakovanie a napodobňovanie je dôležité nielen pre ďalší rozvoj reči, ale je aj dôležitým princípom výchovy.
Hovorte s dieťaťom rovnako, ako s akýmkoľvek iným (starším) členom rodiny. Komunikácia by nemala spočívať v tom, že každé slovo dieťatka okamžite opravíte a budete trvať na správnej forme. To by mohlo viesť v najhoršom prípade až k pozastaveniu vývoja reči, pretože dieťa začne mať strach hovoriť a večné opravovanie ho bude odrádzať.
Stačí preto jemné nasmerovanie. Napríklad dieťa povie: "Ham-ham ..." a vy odpoviete: "Máš hlad a chceš papať." Alebo dieťa povie: "Mňau-mňau" A vy odpoviete: "Správne, bežala tam mačička."
Nehovorí? Nepanikárte!
Dôležité je podotknúť, že na vývoj reči majú vplyv vrodené vlohy, prostredie, v ktorom dieťa žije, či malo cumlík a ako dlho, a mnoho ďalších faktorov.
Ak rok a pol staré dieťa ešte nehovorí, neznamená to, že je s ním hneď niečo zle. S rečou je to rovnaké, ako so všetkým ostatným - s prvými krôčikmi, prvým zúbkom... Každé dieťa je iné a inak sa vyvíja.
Pomáhajte dieťatku reč rozvíjať spoločným spievaním, tlieskaním do rytmu, na prechádzke. Komentujte dianie okolo, pomenuvávajte nové predmety, čítajte a prezerajte si spoločne knižky.