Moderný rodič, Výchova

„TO JE MOJE!“ alebo Máme doma sebečka

Doba, kedy mu neprekážalo podeliť sa s ostatnými o hračky alebo dobroty je dávno preč.

„To je moje!“ Kričí a rýchlo si všetko upratuje, aby mu to niekto nezobral. Chvíľu to môže pôsobiť celkom zábavne, lenže po čase vás smiech prejde a treba to začať riešiť. Otázka znie ako!?

dieta-sebecHoci sa vám to nepáči a na ostatných to nepôsobí príliš dobre, keď spustí plač a krik kedykoľvek si nejaké dieťa požičia formičky alebo loptu, patrí to k prirodzenému vývoju vášho dieťaťa.

Potreba chrániť svoje veci pred ostatnými je pre deti prirodzená, rovnako ako pre nás.

Od dvoch do šiestich rokov je majetnícke vnímanie sveta neoddeliteľnou súčasťou ich vývoja. Deti nie sú v skutočnosti sebecké, len sa na svet okolo seba dívajú cez seba samého, svoju osobnosť a svoje potreby.

Ako sa ale zachovať?

Akonáhle uvidíte, že si vaše zlatíčko na návšteve, na pieskovisku alebo na ihrisku chráni svoju obľúbenú hračku alebo že ju nechce niekomu požičať, neberte mu ju. Nekričte na neho a nenúťte ho požičať ju ostatným deťom.

Je to jeho istota, pevný bod v neznámom prostredí, ktorý mu dáva pocit bezpečia. Nedramatizujte situáciu a buďte na strane dieťaťa.

Hračka je jeho svet. Nechápe, že keď ju dá z ruky, že sa mu zasa vráti. To pochopí až oveľa neskôr. V tejto chvíli pre neho požičanie hračky znamená navždy sa s ňou rozlúčiť. Všetko má svoj čas a dieťa na takýto krok potrebuje dozrieť.

Boja sa o hračky

Určite poznáte to pravidlo, že akonáhle má jeden lietadlo, všetci ostatní v danej chvíli nutne potrebujú to isté. Stáva sa to väčšinou vo väčších detských kolektívoch. Jeden siahne po hračke a ďalšie deti sa s ním začnú naťahovať. Máte pocit, že musíte v takej chvíli zasiahnuť? Nemusíte.

Možno sa vám to bude zdať drsné, ale nechajte ich, nech si to vyriešia sami. V podobných situáciách si deti testujú svoje správanie, hranice, schopnosť komunikácie a vlastný temperament. Váš zásah je žiadúce len vo chvíli, keď dôjde k fyzickému napadnutiu jedného z detí alebo keď začne zúfalo plakať.

Ťažko posúdiť, kto mal hračku prvý a nie vždy sa podarí byť naozaj spravodlivým. Odporúča sa ale hračku zobrať obom a odviesť pozornosť inam.

Záchvaty hnevu

Nie je žiadnou výnimkou, že deti bývajú v podobných situáciách agresívne a spupné. Ak vaše dieťa berie ostatným hračky, rázne zasiahnite.

To, ako bude dieťa po vašom zásahu reagovať, sa odvíja od jeho temperamentu. Jedno sa rozplače, iné zas bude o hračku bojovať. Ak sa ale hodí o zem a začne sa zlostiť, musíte byť rezolútne!

Nesmiete mu dovoliť si týmto spôsobom vynucovať právo na čokoľvek. Pretože ak povolíte raz, vyšle to signál do jeho mozočku: „Aha, keď niečo chcem, musím sa hodiť o zem a jačať, Potom to dostanem.“

Samozrejme, dať dieťaťu, čo chce, aby od neho bol pokoj – to vie každý. Ale povzniesť sa na pohľady okoloidúcich a držať sa svojej zásady, to vedia len silné mamy! Pamätajte, že ľudia v obchode alebo na ihrisku na scénu vášho zlatíčka za rohom zabudnú, ale vy s ním potom budete ďalších niekoľko desiatok rokov. Nevychovajte si zbytočne malého manipulátora. Odveďte dieťa nabok a upokojte ho. Snažte sa jeho pozornosť previesť inam.

Časom sa naučí, že v kolektíve detí platia isté pravidlá. A že keď niečo požičia, zase sa mu to vráti. Aj preto by malo dieťa tráviť čas s deťmi v podobnom veku, aby zistilo, ako to medzi nimi chodí.

Previous Articletop-clankyNext Articlesedadlo babymoov recenzia

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *