Nedojčila som: Som preto zlá matka?

Nedojčila som: Som preto zlá matka?>
Toľko sa hovorí o dôležitosti dojčenia, o tom, ako je pre dieťa nenahraditeľné a prirodzené. Lenže koľkokrát, aj keď sa žena naozaj veľmi snaží, nemôže svojmu bábätku tento luxus poskytnúť. Ak je to aj váš prípad, určite vás aspoň trochu povzbudí príbeh jednej z mamičiek, ktorá s takýmto problémom "zápasila". Svojim rozprávaním sa len snaží ostatným ženám povedať, že keď nemôžu svoje deti kŕmiť tým najprirozenějším spôsobom, ešte to z nich nerobí zlé alebo neschopné mamy. Pretože dojčenie nie je nijako ľahké, naopak! Je to hotová veda.

Prečítala som veľa kníh

"Keď som čakala svoje prvé dieťa, dcérku Markétku, čítala som si veľa o tehotenstve, výchove a tiež o dojčení. Hovorila som si, že na to, ako všade opisujú, že je to úplne prirodzené, mi to pripadá celkom zložité. Ale nenechala som sa odradiť a študovala ďalej. Teóriu som mala zmáknutú, ale prax potom značne pokulhávala. Po narodení Markétky mi ju kvôli komplikáciám priložili prvýkrát len na maličkú chvíľku a zase ju museli odniesť. Takže sa poriadne ani neprisala. Na izbu mi ju potom doniesli až po niekoľkých hodinách. Lenže to už sa tej malej potvorke nechcelo prisať vôbec. Začala som prepadať zúfalstvu. "

Začala som odsávať

"V pôrodnici mi nikto neporadil, ako mám dcéru poriadne priložiť a ako ju prinútiť, aby pila. Navyše som nemala skoro žiadne mlieko. Dojčenie, ak sa to tak dá vôbec nazvať, ma strašne bolelo a malá stále plakala - asi od hladu, povedala by som. Váha jej stále klesala, a tak jej sestričky na moju žiadosť dali umelé mlieko. Bolo mi jej ľúto, že je hladná a ja ju nie som schopná nakŕmiť. A tak som ju so striekačkou a malíčkom kŕmila Nutrilonom. Požičiavala som si odsávačku a snažila sa aspoň niečo odsať, aby sa dojčenie rozbehlo. Lenže ani po 5 dňoch v pôrodnici som neodsávala viac ako sotva 10 ml. A to bolo naozaj veľmi málo. Plakala som tajne v sprchách a vyčítala si, že je to určite moja chyba. " porod

Nič nepomáhalo

"Z pôrodnice sme odchádzali a dcéra bola z väčšiny na umelom mliečku. Domov som ho kúpila pre istotu tiež. Nepomáhalo nič. Aj doma som odsávala, popíjala dojčiace čaje, prelievala sa vodou, nahrievala si prsia. Snažili sme sa malú "oklamať", pomazať bradavky mliekom alebo medom (čo sa vôbec neodporúča !, ale bola som zúfalá...). Deň po dni mi ubúdalo mlieka. Nedostala som sa cez 15 ml. Bola som nešťastná, prepadala som depresiám a zatvárala sa doma. Ani som si nevšimla, že zatiaľ čo ja sa trápim, moja dcérka bez problémov prospieva na umelom mliečku a vôbec nič jej nechýba. Až jedného dňa som si povedala dosť. Prestala som odsávať, nemalo to význam a sústredila som sa len na to, že mám krásne zdravé dieťa. "

Je zdravá ako rybička

"Dneska má Markétka šesť rokov, chodí do prvej triedy a je to hotová krásavica. Prvé antibiotiká dostala pri angíne, keď mala päť rokov. Vôbec nemaródi (okrem občasnej nádchy alebo kašľa) a k doktorke jazdíme len na preventívne kontroly. Je to úplne normálne dievčatko, ktorému naozaj nič nechýba. Je zdravá, múdra, a to, že som ju nemohla dojčiť, ju naozaj nijako nepoznačilo. Keby sa to stalo dnes, možno by som ešte skúsila laktačnú poradkyňu, ale vtedy som netušila, že je taká možnosť. Každopádne by som rada všetkým mamičkám povedala, že pre dieťa je nakoniec najprirodzenejšie to, že má vyrovnanú a šťastnú mamu, nech už ho kŕmi materským alebo umelým mliečkom! "