Určite už ste si všimli, že deti sú ako špongie.
Učia sa a nasávajú informácie zo svojho okolia. Všetko, čo vidia, počujú alebo cítia, si zapamätajú. Niekedy bohužiaľ ale počujú aj to, čo by nemali a vo väčšine prípadov si môžete byť istí, že si to uložia hlboko do svojich hlavičiek a až to budete najmenej čakať, vytasia to na vás.
Môžeme sa snažiť akokoľvek, ale asi len sotva ubránime dieťaťu zachytiť nevhodné výrazy. Aj sebeopatrnějšiemu človeku občas nejaké to sprosté slovko vykĺzne. A nielen to.
V škôlke alebo na detskom ihrisku občas počujeme také výrazy, že sa nám z toho tají dych. Takže nie je ani tak dôležité izolovať dieťa od podobných slov, ako "prinútiť ho", aby ich nepoužívalo.
Spôsobov je veľa, ale každému vyhovuje niečo iné.
Zakazovať, trestať alebo ignorovať?
Niektorí rodičia, najmä tých najmenších detí, uprednostňujú "umytie pusinky".
Keď si dvojročné dieťa pri zhodení komína z kociek uľaví slovami: "No do ri...", je jasné odkiaľ vietor fúka. Spomeňte si, či to nie sú práve vaše slová, keď sa vám niečo nepodarí. V tomto veku k tomu totiž len sotva príde niekde inde. Ale ako sme hovorili, nehľadajte príčinu, ale riešenie.
Dieťa v tomto veku netuší, čo hovorí a hovorí to preto, že to počuje od vás. Preto skúste povedať: "Ale fuj, to bolo škaredé slovíčko! Zamazalo ti celú pusinku, poď si ju umyť, nech si zase pekné dievčatko/chlapček."
U starších detí už je to ale väčší problém. Keď päťročné dieťa vysloví v zápale hnevu (alebo v snahe na seba upozorniť) nejakú sprostosť a vy ho poučíte, že sa také veci nehovoria, môžete sa dočkať odpovede, že vy (alebo otecko) to hovoriť môžete, tak prečo ono nie? Čím vás samozrejme dostane do slepej uličky.
Ako to teda riešiť? Zákazy väčšinou nepomôžu, ani trest nie. Deti sa cítia byť zaujímavé, takže kým vo vás ich výrazy prebúdzajú akúkoľvek reakciu (zlosť alebo smiech) budú ich skrátka používať.
Najlepším riešením je podobné výstrelky ignorovať. Možno budete prekvapení, ako rýchlo sa tejto neresti zbavia.
Zarazilo vás, keď vaše dieťa použilo slovo, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za neslušné? Zachovajte pokoj. Zistite, odkiaľ ho dieťa má, kde ho začulo, v akej situácii a či vie, čo to slovo znamená.
Vysvetlite mu, prečo je dané slovíčko či výraz škaredé a prečo by ho nemalo používať.
Nekričte, netrestajte dieťa za to, že použilo neslušné slovo. Svojou prehnanou reakciou docielite to, že dieťa pripíše slovíčku veľký význam, keď zistí, akú reakciu vyvolalo.
Kam na to tie deti chodia?
Byť dobrým rodičom je snahou všetkých mamičiek a otcov.
Môže sa však stať, že určité situácie vyvolajú neprimeranú reakciu obohatenú o nevhodný výraz. Skrátka vám to utečie. Ak sa tak stane a svedkom sú aj uši dieťaťa, ospravedlňte sa.
Deti počujú nielen vtedy, keď hovoríte s nimi, ale počúvajú aj keď šoférujete, telefonujete, vymieňate si názory medzi sebou. Najmä staršie deti, ktoré už chápu význam daného pojmu, ho môžu používať, keď sa chcú predviesť pred kamarátmi.
Hovoriť "dospeláckou rečou" deti považujú za ohromne odvážne. Často medzi sebou súťažia, kto povie sprostejšie slovo. Keď sa také dospelácke slovíčko dostane do detského kolektívu, skôr či neskôr si ho domov prinesú všetky deti. Šepkajú si ho a chichocú sa. A doma potom skúšajú, čo sa stane, keď ho vyslovia.
