Ľudia dnes majú oveľa ľahší prístup k alternatívnym potravinám, ako mali kedysi, a to zaiste dáva možnosť aj viac priestoru na rôzne druhy stravovania (vegetariánske, vegánske...). Aký to ale môže mať vplyv na vaše bábätko?
V súvislosti s vegetariánstvom sa tiež vedú početné diskusie o jeho vplyve na zdravie ľudí, či je pre človeka vegetariánska strava zdravá a prípadne aké zdravotné riziká so sebou prináša.
Doteraz nie je k dispozícii dostatok objektívnych štúdií, ktoré by možno riziká alternatívnych spôsobov stravovania špecifikovali a určili pravdepodobnosť vzniku negatívnych dôsledkov.
Najčastejšie typy alternatívneho stravovania
Alternatívna výživa je charakteristická tým, že v jedálničku praktizujúcich osôb chýbajú niektoré druhy bežných potravín. Najčastejšie sú to potraviny živočíšneho pôvodu - jatočné mäsa, mlieko, vajci...
Vegetariánstvo: je najrozšírenejším typom alternatívnej výživy. Zástancovia tohto výživového smeru nekonzumujú žiadny druh mäsa. Z klasického vegetariánstva vychádzajú ďalšie alternatívne výživové smery (lakto-ovo vegetariánstvo a ďalšie.)
Vegánstvo: jeho stúpenci okrem konzumácie všetkých živočíšnych potravín (ako vajcia, mlieko, syry) často odmietajú aj používanie výrobkov živočíšneho pôvodu, napr. výrobky z kože, vlny či hodvábu.
Vitariánstvo: čiže tiež zástancovia tzv. raw food stravovania konzumujú stravu v surovom stave bez tepelnej úpravy nad 42°C, teda v prirodzenej forme. Ich strava je zložená iba z potravín rastlinného pôvodu, ale vyskytujú sa aj stúpenci vitariánstva, ktorí konzumujú nepasterizované mlieko a mliečne výrobky. Problémom tejto stravy je, že tráviaci trakt človeka nedisponuje enzýmom celuláza, ktorý trávi bunkové blany tvorené celulózou, na rozdiel od prežúvavcov, čo spôsobuje pre človeka ťažké spracovávanie veľkého množstva surovej zeleniny
Fruktariánstvo: je typické tým, že neuznáva konzumáciu potravín, ktorých získavanie je podmienené likvidáciou pôvodcu, teda zvieraťa alebo rastliny. Konzumujú iba plody, hlavne ovocie a orechy.
Postoj zdravotníckych profesionálov k alternatívnej výžive býva skôr negatívny kvôli obave z rizík nutričnej nedostatočnosti. Je však potrebné konštatovať, že napríklad vegetariánska strava prináša aj zdravotný profit. Vegetariánska diéta znamená redukciu príjmu tukov a zvlášť cholesterolu. Je zdrojom rastlinných olejov s nenasýtenými mastnými kyselinami a vedie aj k vyššiemu príjmu zeleniny a ovocia (strukovín). Hovorí sa aj o priaznivom vplyve na výšku krvného tlaku, obezitu, kardiovaskulárne ochorenia, výskyt cukrovky, prevenciu zápchy. Podobný efekt sa však dá dosiahnuť aj vyváženou zmiešanou stravou.
Mieru rizika vo vzťahu k vekovým kategóriám je možné posúdiť z tabuľky. Dojčené deti vegetariánskych matiek zvyčajne dobre prospievajú v prvom polroku života, problémy nastávajú pri zavádzaní nemliečnych príkrmov a pri odstavovaní.
Neprospievanie možno očakávať predovšetkým u matiek dodržiavajúcich vegánsku diétu. Aj striktné vegánky by mali byť podporované v dojčení v priebehu prvých šiestich mesiacov. Množstvo mlieka nebýva ovplyvnené matkinou diétou. Vhodná je dodávka vitamínov matke alebo dieťaťu.
Riziká nedostatku v rôznych obdobiach
Vitamín D: Nedostatok tohto vitamínu môže u detí vyvolať krivicu, chorobné oslabenie kostí, vypadávanie zubov, nervové poruchy, podráždenie, poruchy spánku. U dospelých nedostatok spôsobuje osteoporózu, svalovú slabosť, nervozitu a hnačky. Vitamín D zabezpečuje aj udržiavanie vápnika v kostiach.
B2 (riboflavín): Jasným prejavom sú boľavé a citlivé ústne kútiky, boľáky v ústach, šupinatá vyrážka na nose a brade a únava.
B12: Nedostatok vedie k poruchám nervovej činnosti od straty pamäte až po paralýzu. Sprevádza ho únava, depresia, svalová slabosť, podráždenosť, nervozita, úzkosť, napätie, tuhosť a bolesti v chrbte. Najakútnejšou fázou nedostatku tohto vitamínu je zhubná anémia.
Zinok: Nedostatok zinku sa prejavuje vo forme metabolických porúch, škvŕn na pokožke, zlého hojenia rán, zániku chuti a sluchu. Zinok je dôležitý predovšetkým pre správny rast.
Železo: Nedostatok železa je najčastejším dôvodom anémie (chudokrvnosti). Pri anémii je v krvi znížená koncentrácia hemoglobínu pod prirodzenú úroveň. V dôsledku toho je znížená schopnosť krvi dodávať tkanivám kyslík. Anémia sa prejavuje najmä: únavou, malátnosťou, slabosťou, dýchavičnosťou, závratmi, poruchami sústredenia, nechutenstvom, chudnutím, bledosťou kože a sliznice.
Vápnik: Nedostatok sa prejavuje rednutím kostí a ich mäknutím, poruchami nervových vzruchov, srdcovými a inými poruchami. Prehnaná citlivosť k stresu, alergiám, zvýšená náchylnosť k zápalom a kŕčom niektorých svalových skupín.
Nedostatok môže spôsobiť u detí krivicu s typickými príznakmi krivých nôh, vbočenosti kolien a k takzvanej vtáčej hrudi, ktoré sú spôsobené mäknutím kostí. U dospelých vyvoláva nedostatok vápnika osteomaláciu, pre ktorú sú príznačné bolesti kostí, svalové kŕče a poškodená chrbtica. Pri nedostatku dochádza k odoberaniu vápnika z kostí, najprv z čeľustí, potom z rebier, stavcov a kostí končatín.
Bielkoviny sú jednou zo základných zložiek potravy. V ľudskom organizme sú úplne nenahraditeľné, podieľajú sa na jeho stavbe, riadení, fungovaní i obrane. Zatiaľ čo tuky sa v tele môžu tvoriť zo sacharidov a sacharidy z bielkovín, bielkoviny sa nedokážu vytvoriť inak, než premenou bielkovín z potravy, a navyše sa bielkoviny nedokážu ani uchovávať do zásoby. Pri tehotných sú nevyhnutné pre rast plodu a placenty, pre rozširovanie matkinej maternice, zväčšenie prsníkov a zvyšovanie množstva krvi. Pri nízkom prísune bielkovín do organizmu dochádza k spomaleniu rastu, anémii, poruchám duševného i telesného vývoja, zníženiu odolnosti voči infekciám.
Záver
Odporúčanie WHO z r. 2000 pre európsky región pre výživu dojčiat a batoliat konštatuje malé, ale podstatné riziko nutričných deficitov týkajúcich sa železa, zinku, vápnika a vitamínov: riboflavínu, B12, D a neadekvátneho množstva energie. Extrémne reštriktívne diéty (makrobiotické a vegánske) nemožno podľa materiálu WHO odporučiť v období do konca 2. roku života z dôvodov možnej proteíno-kalorickej podvýživy a rastovej a psychomotorickej retardácie. Staršie deti môžu byť v dobrom nutričnom stave pri všetkých typoch vegetariánskych diét (lakto-ovo-vegetariánstvo, lakto-vegetariánstvo i vegánstvo).
Kvôli prevencii nežiaducich účinkov nedostatku vyššie spomínaných vitamínov, minerálov a živín je potrebné informovať lekára o alternatívnej strave dieťaťa. Nestačí povedať, že sa dieťa stravuje alternatívne, ale je nutné určiť faktické zloženie stravy, aby mohol lekár určiť stav výživy dieťaťa a prípadne jej prípadné nedostatky a zvoliť vhodnú suplementáciu stravy dieťaťa.
Autor: Mrg. Kateřina Kutálková, DiS.
Garantuje: Alice Jordová, DiS - vedúci nutričný terapeut pre Detské centrum Ostrovček, Olomouc.
Zdroje:
- Liečivá sila vitamínov, minerálov a ďalších látok: praktický domáci poradca: Madžuková J.
- Výživa detí. Od zavádzania nemliečnych príkrmov do konca batoľacieho veku: Poradenské centrum Výživa detí
- Aby deťom lepšie chutilo 2: Fořt P.
- Vegetariánstvo a deti: Yntem S.
Mgr. Kateřina Kutálková, DiS.
Nutričný terapeut
kat.kutalkova@gmail.com 