Reč je dar - nezabúdajme na to!

Reč je dar - nezabúdajme na to!>

Komunikácia, písmo a ľudská reč je jedna z najdôležitejších možností prejavu. Ako ale nechávame prejavovať naše deti? Keď sa zamyslíme na komunikáciu doma, v parku, na ihrisku alebo neskôr aj v škôlke, často sa obmedzuje len na výstrahy, príkazy alebo zákazy. Nebehaj tu. Nesiahaj na to, páli to. Jedz. Obleč sa, atď. Sú asi najčastejšie vety, ktoré deti počujú snáď v každej domácnosti. Nehovoriac o čoraz častejšom používaní vulgarizmov. Spomeňme si na „nevinné“ pubertálne „vole“. Je až neuveriteľné, aké slová môžeme počuť na detskom ihrisku plnom predškolákov. Slová, ktoré nám kedysi iba zriedkakedy utiekli v afekte, sa teraz stávajú bežnou súčasťou komunikácie množstva rodín. Neveríte? Sadnite si na chvíľku na lavičku a počúvajte.

Najlepšie si pamätáte to, čo ste prežili!

Deti sa učia hovoriť hlavne napodobňovaním, preto im musíme my sami dať ten správny vzor a dávať si pozor na slova, ktoré pred nimi hovoríme. Dôležité je však si nájsť hlavne čas na čítanie rozprávok, aktívne trávenie času s deťmi, výlety a prechádzky. U týchto aktivít deťom neustále vysvetľovať, čo môžu vidieť, ako sa dané veci hovorí, vysvetliť im aj čo po nich presne chceme, aby dieťa samo začalo vnímať svet okolo seba a rozumieť mu. Slová, výrazy, gesta. Väčšina z nich dostane obsah a obraz pre dieťa pochopiteľný a zapamätateľný až vtedy, keď ich prežije. Ako by mohlo vedieť, čo je to hlad, keď ho nikdy nemalo? Ako pochopí význam slova zima alebo svetlo, keď to nikdy neprežije? Deti v tomto veku sa nemôžu naučiť obsah slov inak, ako osobnou skúsenosťou.

Výslovnosť

Alebo ak chcete artikulácia. Kvalita výslovnosti je pomerne dôležitá, a ak na prahu predškolského veku (po piatom roku) nie je výslovnosť v poriadku, je najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc. Okolo šiesteho roku sa totiž výslovnosť fixuje a je oveľa ťažšie prípadné nedostatky odstrániť. Na kvalitu výslovnosti má vplyv najmä rozvoj jemnej motoriky a rozvoj sluchových schopností (napr. pomocou rôznych hier). Ak odborník zistí nejaký problém, navrhne vhodný postup. Treba podotknúť, že nácvik síce musí byť vytrvalý, ale pozvoľný, a ak je to možné, tak aj trochu hravý. Deti sa síce hlásky naučia, ale môže im robiť problém previesť ich do reči.

Ako s deťmi môžeme zábavne trénovať?

  • Na obrázkoch, hračkách, či puzzle spoločne hľadajte také slová, ktoré danú hlásku obsahujú. Najľahšie dieťa nájde hlásku na začiatku slova alebo medzi samohláskami (lopata, bicykel). Dieťa po vás bude opakovať, nikdy ho však nenúťte a vyhýbajte sa priamemu rozkazovaniu „Urob to! Povedz to!“
  •  Neskôr už len ukazujte na obrázky a nechajte dieťa samo hovoriť slová. Môže odpovedať na vaše otázky „Čo je to? O tomto sme tiež hovorili, že?“
  • Neskôr môžete na rovnaké slová vymýšľať vety a budete sledovať, či dieťa zachová rovnakú výslovnosť ako pri opakovaní slova.
  • Potom požiadajte dieťa, aby vety samo hovorilo – bude si musieť spomenúť.
  • Na konci tohto snaženia by malo dieťa stručne opísať obrázok (malé gesto alebo pomocník sú úplne v poriadku).
  • Dieťaťu na zapamätanie a správnemu vyslovení slova pomôže aj jeho vytlieskavanie podľa slabík. Podľa počtu tlesknutie zároveň určíme, koľko slabík slovo má.