Batoľa, Výchova

Reč je dar – nezabúdajme na to!

Komunikácia, písmo a ľudská reč je jedna z najdôležitejších možností prejavu. Ako ale nechávame prejavovať naše deti?

Keď sa zamyslíme na komunikáciu doma, v parku, na ihrisku alebo neskôr aj v škôlke, často sa obmedzuje len na výstrahy, príkazy alebo zákazy. Nebehaj tu. Nesiahaj na to, páli to. Jedz. Obleč sa, atď. Sú asi najčastejšie vety, ktoré deti počujú snáď v každej domácnosti.

Nehovoriac o čoraz častejšom používaní vulgarizmov. Spomeňme si na „nevinné“ pubertálne „vole“. Je až neuveriteľné, aké slová môžeme počuť na detskom ihrisku plnom predškolákov. Slová, ktoré nám kedysi iba zriedkakedy utiekli v afekte, sa teraz stávajú bežnou súčasťou komunikácie množstva rodín. Neveríte? Sadnite si na chvíľku na lavičku a počúvajte.

Najlepšie si pamätáte to, čo ste prežili!

Deti sa učia hovoriť hlavne napodobňovaním, preto im musíme my sami dať ten správny vzor a dávať si pozor na slova, ktoré pred nimi hovoríme. Dôležité je však si nájsť hlavne čas na čítanie rozprávok, aktívne trávenie času s deťmi, výlety a prechádzky. U týchto aktivít deťom neustále vysvetľovať, čo môžu vidieť, ako sa dané veci hovorí, vysvetliť im aj čo po nich presne chceme, aby dieťa samo začalo vnímať svet okolo seba a rozumieť mu.

Slová, výrazy, gesta. Väčšina z nich dostane obsah a obraz pre dieťa pochopiteľný a zapamätateľný až vtedy, keď ich prežije. Ako by mohlo vedieť, čo je to hlad, keď ho nikdy nemalo? Ako pochopí význam slova zima alebo svetlo, keď to nikdy neprežije? Deti v tomto veku sa nemôžu naučiť obsah slov inak, ako osobnou skúsenosťou.

Výslovnosť

Alebo ak chcete artikulácia. Kvalita výslovnosti je pomerne dôležitá, a ak na prahu predškolského veku (po piatom roku) nie je výslovnosť v poriadku, je najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc. Okolo šiesteho roku sa totiž výslovnosť fixuje a je oveľa ťažšie prípadné nedostatky odstrániť. Na kvalitu výslovnosti má vplyv najmä rozvoj jemnej motoriky a rozvoj sluchových schopností (napr. pomocou rôznych hier). Ak odborník zistí nejaký problém, navrhne vhodný postup. Treba podotknúť, že nácvik síce musí byť vytrvalý, ale pozvoľný, a ak je to možné, tak aj trochu hravý.

Deti sa síce hlásky naučia, ale môže im robiť problém previesť ich do reči.

Ako s deťmi môžeme zábavne trénovať?

  • Na obrázkoch, hračkách, či puzzle spoločne hľadajte také slová, ktoré danú hlásku obsahujú. Najľahšie dieťa nájde hlásku na začiatku slova alebo medzi samohláskami (lopata, bicykel). Dieťa po vás bude opakovať, nikdy ho však nenúťte a vyhýbajte sa priamemu rozkazovaniu„Urob to! Povedz to!“
  •  Neskôr už len ukazujte na obrázky a nechajte dieťa samo hovoriť slová. Môže odpovedať na vaše otázky „Čo je to? O tomto sme tiež hovorili, že?“
  • Neskôr môžete na rovnaké slová vymýšľať vety a budete sledovať, či dieťa zachová rovnakú výslovnosť ako pri opakovaní slova.
  • Potom požiadajte dieťa, aby vety samo hovorilo – bude si musieť spomenúť.
  • Na konci tohto snaženia by malo dieťa stručne opísať obrázok (malé gesto alebo pomocník sú úplne v poriadku).
  • Dieťaťu na zapamätanie a správnemu vyslovení slova pomôže aj jeho vytleskávání podľa slabík. Podľa počtu tlesknutie zároveň určíme, koľko slabík slovo má.
Previous ArticleNext Article

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *