Batoľa

Reč je dar – nezabúdajme na to!

Je až zarážajúce, ako málo s deťmi komunikujeme, a tým ich „okrádame“ o to najdôležitejšie – o možnosť prejavu.

Zamyslime sa, ako vyzerá prevažná komunikácia u nás doma – áno, je účelová. Dosť často sa obmedzujeme na príkazy a zákazy, výstrahy… Výmena názorov medzi rodičmi a dieťaťom sa stáča mnohokrát až k hádke, namiesto k vysvetľovaniu.

Nehovoriac o čoraz častejšom používaní vulgarizmov. Spomeňme si na „nevinné“ pubertálne „vole“. Je až neuveriteľné, aké slová môžeme počuť na detskom ihrisku plnom predškolákov. Slová, ktoré nám kedysi iba zriedkakedy utiekli v afekte, sa teraz stávajú bežnou súčasťou komunikácie množstva rodín. Neveríte? Sadnite si na chvíľku na lavičku a sami uvidíte… teda vlastne budete počuť.

Predškolské deti sa učia hlavne napodobňovaním, a je preto logické, že ak ich chceme viesť tým správnym smerom, musíme začať hlavne sami od seba. Musíme si skrátka nájsť čas na čítanie rozprávok, na aktívne trávenie času s deťmi, na výlety a prechádzky. Mnohým rodičom nie je jednoduché vysvetliť, že ak chcú, aby ich dieťa dobre hovorilo, musí sa hýbať, vnímať svet okolo seba a rozumieť mu.

Čo si najlepšie pamätáte? To, čo ste prežili!

Slová, výrazy… Väčšina z nich dostane obsah a obraz pre dieťa pochopiteľný a zapamätateľný až vtedy, keď ich prežije. Ako by mohlo vedieť, čo je to hlad, keď ho nikdy nemalo? Ako pochopí význam slova zima alebo svetlo, keď to nikdy neprežije? Deti v tomto veku sa nemôžu naučiť obsah slov inak, ako osobnou skúsenosťou.

Výslovnosť

Alebo ak chcete artikulácia. Kvalita výslovnosti je pomerne dôležitá, a ak na prahu predškolského veku (po piatom roku) nie je výslovnosť v poriadku, je najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc. Okolo šiesteho roku sa totiž výslovnosť fixuje a je oveľa ťažšie prípadné nedostatky odstrániť. Na kvalitu výslovnosti má vplyv najmä rozvoj jemnej motoriky a rozvoj sluchových schopností (napr. pomocou rôznych hier). Ak odborník zistí nejaký problém, navrhne vhodný postup. Treba podotknúť, že nácvik síce musí byť vytrvalý, ale pozvoľný, a ak je to možné, tak aj trochu hravý.

Deti sa síce hlásky naučia, ale môže im robiť problém previesť ich do reči. Poďme si preto uviesť niekoľko príkladov, ako nacvičené hlásky zapojiť nenásilne do reči.

• Na obrázkoch, hračkách či puzzle spoločne hľadajte také slová, ktoré danú hlásku obsahujú. Najľahšie dieťa nájde hlásku na začiatku slova alebo medzi samohláskami (lopata, bicykel). Dieťa po vás bude opakovať, nikdy ho však nenúťte a vyhýbajte sa priamemu rozkazovaniu „Urob to! Povedz to!“

• Neskôr už len ukazujte na obrázky a nechajte dieťa samo hovoriť slová. Môže odpovedať na vaše otázky „Čo je to? O tomto sme tiež hovorili, že?“

• Neskôr môžete na rovnaké slová vymýšľať vety a budete sledovať, či dieťa zachová rovnakú výslovnosť ako pri opakovaní slova.

• Potom požiadajte dieťa, aby vety samo hovorilo – bude si musieť spomenúť.

• Na konci tohto snaženia by malo dieťa stručne opísať obrázok (malé gesto alebo pomocník sú úplne v poriadku).

Previous ArticlePrečo sa deti boja tmyNext Articlelúčenie-do-škôlky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *