3. trimester, Moderný rodič

Pôrod je pre mňa ženská záležitosť, manžel pri ňom nebol

Keď som sa dozvedela, že som tehotná, veľa mojich kamarátok už malo jedno, alebo viac detí. Odporučili mi rôzne portály a knihy, kde sa píše o tehotenstve, pôrode a materstve. Hneď som vedela, že chcem rodiť prirodzene bez rôznych lekárskych zásahov, ak to bude samozrejme možné a nebudeme v ohrození ja, alebo naše dieťa.

Pôrod je pre mňa vyslovene ženská záležitosť

S manželom sme sa veľa rozprávali o tom, ako by mi aj on mohol pri pôrode pomôcť, no stále som cítila neistotu. Naozaj chcem mať manžela pri sebe? Je to človek, ktorý mi je momentálne najbližší, s ktorým zdieľame a pomáhame si naozaj vo všetkom, ale pôrod bol v mojej hlave stále zafixovaný ako niečo vyslovene ženské. Vybrala som si pre to aj ženskú lekárku, nie gynekológa.

Bruško rástlo a ja som si stále usporadúvala myšlienky. Manžela som nechcela odstrčiť, alebo mu nejak ublížiť svojim rozhodnutím, nevedela som, ako mu mám o svojich pocitoch povedať. Kamošky ma presviedčali, že manžel pri pôrode je skvelá vec. Mnohé z nich to argumentovali tak, že aspoň si ma bude viac vážiť, keď uvidí, v akých bolestiach sa rodí nový život. Iné zasa spomínajú na to, ako im pomohla mužská ruka pri prechádzkach, ceste na toaletu či masáži. Niektoré z nich boli veľmi rady, že mali pri sebe svojho muža počas tejto ťažkej, ale krásnej chvíle zároveň.

Stačil nám úprimný rozhovor

Keď som bola asi v siedmom mesiaci, už som nevedela ďalej čakať. S manželom sme si sadli a úprimne som mu povedala o svojich obavách a pocitoch. Ako budem pred manželom vyzerať, spotená, uplakaná, kričiaca, nehovoriac o všetkej tej krvi. V manželstve sa vidíme v rôznych situáciách, netvrdím, že som vždy pred ním upravená, ale určitý štandard udržiavame. Nevedela som si predstaviť, že by si ma manžel takúto pamätal. Kto už rodil prirodzenou cestou vie, že počas pôrodu sa stávajú aj iné „nehody“, ktoré sú bežné, ale rodičkám často nepríjemné a ponižujúce. Rozhodli sme sa pre to, že najlepším riešením bude, ak po mojom boku bude stáť žena.

Úlohy sme si rozdelili, nikto sa necítil odstrčený

Samozrejme, ak máte takú možnosť, mama je prvou voľbou. Pozná vás najlepšie nie len so všetkým, čo k vám patrí, ale aj po psychickej stránke. Vie správne voliť slová povzbudenia a viete, že pôrod už má za sebou, takže jej upokojovanie nie sú len prázdne slová. Dohoda teda znela takto: manžel bude so mnou počas prvých hodín pôrodu a štafetu v nemocnici po ňom preberie mama.

Dvojičky sa nám nakoniec vypýtali na svet o niečo skôr ako bol stanovený termín. Mama sa o mňa s láskou starala počas najbolestivejších chvíľ na pôrodnej sále, ako to bývalo v detstve keď som bývala chorá. Manžel mohol prísť bezprostredne po pôrode a prvý kontakt s deťmi sme absolvovali spolu. Neunikla mu teda ani sekunda z radosti.

So svojím rozhodnutím som spokojná a pri ďalších pôrodoch si želám mať ten istý pôrodný plán. Povzbudzujem aj iné ženy, aby konali podľa seba, či už sa rozhodnú pre alebo proti, je to veľký deň. Hlavné je, aby muž do niečoho nebol nútený alebo sa necítil odstrčený a v prvom rade, aby mamička cítila istotu a oporu.

Previous ArticleNext Article

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *