Čakáte druhé dieťa a tešíte sa, že sa bude to prvé mať konečne s kým hrať. Že získa parťáka. Ste si absolútne istí, že ho budete milovať rovnako, ako to staršie. Avšak, či chcete alebo nie, druhé dieťa bude mať v konečnom dôsledku menej pozornosti, ako mal jeho súrodenec, keď sa narodil.
Je to logické. Pri prvom dieťati všetko príliš riešime a prežívame. Pri druhom už sme viac "zabehnuté" a nemusíme každú maličkosť toľko riešiť. Na druhú stranu, aby to nevyzeralo, že druhorodené dieťa bude automaticky aj druhoradé, musíme poukázať na to, že byť narodený druhý v poradí má aj mnoho výhod. Druhé (a tretie a...) deti bývajú priebojnejšie. Práve preto, že sú od malička zvyknuté bojovať o pozornosť rodičov.Bohužiaľ, je to tak
Rodičom sa to ťažko priznáva, ale je to naozaj tak. Dieťa, narodené ako druhé, nemá toľko pozornosti, ako jeho starší súrodenec. "Monička bola prvé narodené dieťa v rodine, prvé vnúča, prvá neter... Všetci boli z jej narodenia unesení. Hotoví... Naši stále volali, pýtali sa na pokroky a my sme fotili s manželom úplne všetko," hovorí Denisa, mama dvoch dcér.
Keď mala Monika tri roky, narodila sa jej sestrička Nikolka. "Všetci boli samozrejme šťastní, že je zdravá a krásna, ale tej pozornosti už bolo menej. To je fakt. Naši zavolajú len občas. Fotiek Nikušky máme len zopár a už toľko neriešime také tie medzníky - prvý úsmev, prvý zub, prvé kroky." priznáva Denisa.Nie je to o tom, že by ste svoje ďalšie dieťa nemilovali rovnako. Len už jednoducho nie je toľko času. Deti máte dve. Pozornosť treba deliť medzi ne. Logicky tak nemôže mať druhé dieťa rovnakú pozornosť, ako to prvé, na ktoré ste mali toľko času, koľko ste len chceli.
Udržujte rovnováhu
Nie je to ľahké, ale snažte sa dodržiavať istú dávku rovnováhy. Tak, aby sa ani citlivejšie dieťa nemohlo cítiť odstrčené. Písali ste si s prvým dieťaťom denníček? Zapojte teraz to staršie, nech vám s tým pomôže. A ak ešte nevie písať, môže tam bračekovi alebo sestričke niečo namaľovať. Neskôr budú mať vaše deti krásnu spomienku a vyhnete sa vysvetľovaniu, prečo jedno denník malo a druhé nie.
Aby mali obe deti svoju dávku pozornosti, snažte sa, aby vás raz za čas malo každé len samo pre seba. Nechajte doma manžela s mladším dieťatkom, a s tým starším vyrazte napríklad do kina na rozprávku, na zmrzku alebo len tak na ihrisko. Ďalší deň zas nechajte doma staršieho a vyrazte si s tým menším. Buďte si istá, že deti vašu snahu, venovať sa im obom rovnako, ocenia. Môžete skúsiť staršie dieťa zapojiť do starostlivosti o bábätko. Ale do ničoho ho nenúťte, ak samo nechce.
Pozor na porovnávanie
Ak máte potrebu niekde vnútri seba deti porovnávať, robte to tajne a nenápadne. Hlavne to nevyslovujte nahlas. "Keď mal Toník tri roky, tak už vedel toto a toto." Deti nie sú hluché a mnohokrát počujú aj to, čo nemajú. Zamyslite sa. Bolo by vám príjemné počúvať napr. partnera, ako sa baví so susedom, že jeho partnerka vo vašom veku zvládala oveľa viac práce okolo domu, ako vy? K čomu je vlastne porovnávanie detí dobré? Nikomu to nepomôže, naopak. Krehkej detskej dušičke tým môžete ublížiť. Dieťatko sa bude cítiť menejcenné a môžete poškodiť jeho sebavedomie, čo sa môže premietnuť neskôr aj v dospelosti. Neučte deti porovnávať sa s ostatnými. To by žili životy niekoho iného, nie svoje, a to predsa žiadna mama nechce.