Môže sa stať, že dedinku Podagi na mape ani nenájdete. Ale existuje. Leží 80 kilometrov od prístavného mesta Gdaňsk. Žije tam iba niekoľko desiatok obyvateľov a väčšina z nich pracuje na vlastnej farme. Alebo na farme spoločnosti Hipp, kde sme prijali pozvanie.
O farme, udržateľnom hospodárstve, o prívetivosti miestnych ľudí by sa dalo napísať množstvo článkov. Vybrali sme si pre vás zaujímavosti, ktoré vás možno prekvapia, iste však utvrdia v tom, že „označenia“ BIO na príkrmoch či nápojoch Hipp sú overené a že im môžete na 100% veriť.
Starostlivosť a práca s pôdou
Pýtate sa, prečo sme šli až do Poľska a prečo sme nešli na farmu, trebárs v Čechách? Je to najmä pre to, že v Česku ani na Slovensku (zatiaľ) farmy nie sú. Ale budú. Je to iba otázka času. V Hippe totiž dbajú na to, aby bola pôda dokonale pripravená a čistá. Teda bez predchádzajúcich stôp od pesticídov či chemických postrekov. A tento proces očisty však trvá niekoľko rokov.
Zaujímavosť: Tejto očiste sa nevyhnete ani umiestnením zvierat na pole. Pesticídy sa totiž dostanú do tela matky a cez ňu materským mliekom do tráviaceho traktu teliatka. A tento kolobeh sa opakuje. Tomu sa snaží spoločnosť zabrániť a každý kus poľa prejde dokonalou kontrolou.
Na farme v Podagi sa aktuálne na 2000 hektároch pestujú zemiaky, mrkva, ovos, pšenica, špalda. Tieto plodiny sa tu nespracovávajú. Okrem toho tu majú takmer 1000 kravičiek a býkov, 600 oviec, monitorujú 150 -160 druhov vtákov. Nespočítateľné množstvo dážďoviek,lariev, užitočného hmyzu, netopierov či bocianov priespieva k dokonalému fungovaniu v súlade s prírodou. Spoločenstvo zvierat ale aj rastlín je ohromne veľké, spolu však vytvárajú niečo, čo len tak ľahko nepojmete zmyslami. To musíte jednoducho vidieť.
Zaujímavosť: na viečku každého príkrmu nájdete sériové číslo. Podľa neho vedia v spoločnosti dohľadať, z ktorej krajiny pochádzala tá ktorá plodina, ktorá v príkrme je.
Zo zvieracieho života na farme
Ohromné množstvo kravičiek, ktoré sme mali možnosť vidieť s teliatkami, ale aj s jednou milou spoločnosťou – s bocianmi, sú neprežite na pastvinách od apríla do decembra. Inseminácia prebieha prirodzene. Na jedného býka „pripadá“ 30 kusov kravičiek. Spoločne takto prebývajú dva mesiace. Ak všetko prebehlo v poriadku a teliatko sa narodí, je s matkou osem mesiacov. Je plnej dojčené, ak by to náhodou nešlo, vždy sa o teliatko postará „náhradná“ dojná krava s dostatkom mlieka.
Zaujímavosť : bok po boku s kravami žijú bociany. Ako je to možné? Nehľadajte za tým nič viac ako spoločnú symbiózu. Krava pri spásaní pola podvihne trávu, tak odhalí spodnú časť pôdy, kde si bociany nájdu bohaté zdroje potravy.
Ovce sú na tom podobne. Od apríla do decembra sa voľne počas dňa pohybujú po pastvinách, stádo však má svojho baču, ktorý ich na noc zaháňa pod prístrešok. Zaujímavosťou je, že ovca má v priemere dve mladé „dvojičky“. Tie ostávajú pri mame do šiestich mesiacov. Pýtate sa, čo sa deje s vlnou? Podľa slov pána Hippa je tak vklad, ako výdaj do ceny rovnaký – čo zaplatíte za človeka, ktorý ovcu očeše a ostrihá, toľko peňazí sa vám vráti pri predaji vlny. Rovnako ako u kráv, teliatka a mladé ovečky sa predávajú po prvom roku života.
Zaujímavosť: najlepší čas na kosenie ďateliny je ráno. Kosením počas poludnia je možné zahubiť viac ako 24 tisíc včiel medonosných.
Vlastné odrody mrkvy a „trendy“ v chutiach
Primárnymi plodinami, ktoré sa v Podagi pestujú, sú mrkva, zemiaky a rôzne druhy obilnín. Koncept trvalo udržateľného hospodárstva však v sebe skrýva viac ako len pestovať zeleninu bez postrekov. Je to vlastne životná filozofia.
Kým na pole zasejú novú plodinu, v kolobehu hrá dôležitú úlohu ďatelina. Tá prirodzene kyprí pôdu a svojich koreňoch sa vytvára "guličky" dusíka, ktorý pôdu prevzdušňuje. Preto na jednom poli v priebehu niekoľkých rokov nájdete raz ďatelinu a na druhý rok tam je zase niečo iné.
Zaujímavosť: Prirodzený škodca zemiakov je mandelinka. Farmári pred postrekmi dávajú prednosť oleju z Indie, ktorým sa plodiny raz za dva týždne prestriekajú a so škodcami je pokoj.
Nie je nič neobvyklé, ak na poli nájdete rásť rôzne vysokú trávu. Nie, nie je to tým, že by pôda bola nerovnomerná. Je to tým, že farmári dbajú na to, aby sa zachovala rôzna výška skrz zvieratá, ktoré v tráve žijú. Tiež nie je nič neobvyklé, aby medzi obilím rástli rôzne kvety. Nie je to tým, že by boli polia zanedbané. Pre farmárov je to znak toho, že je pôda je zdravá a tiež necítia potrebu brániť niečou, čo je pre rastliny prirodzené – rásť tam, kde je to pre nich najprijateľnejšie.
Zaujímavosť : lesy medzi jednotlivými poliami slúžia ako prirodzená bariéra medzi farmami s konvenčným hospodárstvom a bio farmami, tiež sú domovom netopierov, ktoré žerú hmyz, ktorý plodinám škodia.
Mrkva je jednou z plodín, ktorú ako prvú zaradíte do varených príkrmov. Mrkvu na farme sa snažia obhospodárovať ručne. Keďže táto plodina sa sadí raz ročne, prvé dva týždne bývajú najkritickejšie. Kým sa totiž objavia prvé náznaky vňate, objaví sa plevel. Na farme sa s ňou vysporiadajú po svojom. Jednoducho ju zapália a vykynožia.
Inovatívnosť sa nevyhýba ani poľnohopospodárstvu, preto sa Hipp snaží vyšlachiť vlastnú mrkvu – ktorá by chuťou, konzistenciou či farbou odpovedala tomu, čo by chceli vo firme dosiahnuť. Je to však beh na dlhú trať. Kultivácia trvá rok a kým dosiahnete to, čo chcete, prejde aj niekoľko rokov. Šľachtiť sa budú aj iné plodiny, to je zatiaľ zahalené rúškom tajomstva.
Zaujímavosť: Najväčším škodcom mrkvy je vŕtavka mrkvová. Aby predišli použitiu pesticídov, používajú na jej vyhubenie cibuľu. Tá im totiž nevonia.
Viac o našom výlete sa dozviete vo videu od
youtuberky Christie&Babies, článok nájdete aj u
Kamči z the Sikls a tiež u Andrejky z
Deer-Meadow. 