Kým je v bezpečí domova medzi známymi tvárami, je všetko v poriadku. Akonáhle ale vystrčí nos z dverí, stáva sa z neho „malý veľký“ hanblivec. Schováva sa za vás a neprehovorí, aj keby ste mu sľúbili celé hračkárstvo. Trápi vás, že takto to ďalej nejde, ale neviete, čo s tým, aby ste jeho krehkú dušičku ešte viac nezastrašili?

Spomeňte si sami na seba. Nepatrili ste aj vy s partnerom ku hanblivým deťom? Veľa sa o tom nehovorí, ale je veľmi pravdepodobné, že ak je hanblivé dieťa, rodičia na tom v detstve asi neboli omnoho lepšie.

Je vhodné dieťa nútiť?

Detskí psychológovia majú v tomto ohľade jasno. Neprivádzajte deti do nepríjemných situácií. Ak sami nechcú, nenúťte ich byť spoločenskými. Keď ich budete nútiť, dávate im najavo, že za nimi nestojíte a nerešpektujete ich také, aké sú. Pomôcť môže, keď budete dieťaťu dávať dostatok príležitostí, aby sa mohlo hrať s jedným alebo dvoma deťmi. Bude si tak rozvíjať svoje sociálne zručnosti bez toho, aby bolo vystavované stresu z veľkého množstva detí. U extrémne hanblivých detí je potrebné dávať im pocit bezpečia, preto keď sa za vás bude chcieť schovať, nechajte ho. Uvidíte, že sa osmelí neskôr.

Nezdraví, neďakuje

Rodičom zvyčajne ani tak nevadí, že je dieťatko hanblivé, ako to, že v súvislosti so svojou bojazlivosťou nezdraví ani neďakuje.

Skúste dieťaťu vysvetliť, že zdraviť a ďakovať je slušnosťou a ľudia na to čakajú. A bolo by od neho veľmi pekné, keby sa o to aspoň pokúsilo. Ak nie je schopné s niekým cudzím hovoriť, nehnevajte sa na neho, len by to viedlo k znižovaniu jeho sebadôvery.

Choďte dieťaťu príkladom. Ukazujte mu, že sa nemá dôvod báť pozdraviť alebo poďakovať. Niekedy môže pomôcť, keď chce dieťa napríklad zmrzlinu, že mu poviete: "Pokiaľ ju naozaj chceš, tu máš korunky a bež si ku pani predavačke  o ňu požiadať."

Ako zvládneme škôlku?

Blíži sa deň, kedy má vaše zlatíčko nastúpiť prvýkrát do škôlky a vy sa toho desíte. Veď nehovorí, hanbí sa a cudzie prostredie je pre neho strašne zväzujúce. Ako si tam len poradí? A ako si poradia s ním?

V prvom rade je potrebné povedať, že učiteľky v škôlke sú dostatočne vzdelané, aby si dokázali s takým dieťaťom poradiť. Navyše prvé dni v škôlke preplačú aj oveľa „silnejší jedinci“, než je vaše hanblivé dieťatko. Začiatky budú možno trochu náročnejšie, ale zvykne si, nebojte sa. Postupom času sa aj škôlka stane bezpečným prostredím, kam bude chodiť rado.

Tipy ako vyzrieť na hanblivé dieťa:

• Susedka alebo babička sa dieťatka pýta jednu otázku za druhou? Skúste mu pomôcť. Povzbujte ho! Ak stále mlčí, odpustite si obľúbené frázy typu: "Ale prosím ťa, snáď sa nehanbíš!"
• Prišla návšteva. Dieťatko sa vyľakalo a zavrelo sa v izbičke, odkiaľ odmieta vyliezť? Nekričte na neho, nevyhrážajte sa. K ničomu to nevedie. Zájdite za ním, ponúknite mu, nech návšteve ukáže novú hračku, knižku a pod. Možno sa bude chcieť pochváliť a osmelí sa.
• Veľa hanblivých detí v kútiku duše paradoxne túži po tom, mať nejakého kamaráta. Skúste mu toto trápenie uľahčiť tým, že nájdete krúžok, kam môžete chodiť s ním, ale kde bude stále v rovnakom kolektíve detí, na ktorý si zvykne.