Bábätko

Kedy ísť s dieťaťom k logopédovi?

Niektorí rodičia očakávajú, že sa ich potomok „nejako“ naučí hovoriť sám. Jazyk je ale nutné zdokonaľovať, precvičovať a slovnú zásobu rozširovať, aby všetko fungovalo tak, ako má. Zakorenený zlý návyk nezmizne len tak a často je nutná pomoc logopéda.

V škôlkárskom veku je ale dosť času všetko napraviť. Zameriame sa na bežné situácie, keď má potomok problémy s hláskami.

Jazykové pokroky

Zhruba v dvoch rokoch deti začínajú napodobňovať reč rodičov a pokúšajú sa tvoriť prvé vety. Za prvú vetu sa v tomto veku považuje i „Mama-tata-papa“.
Keď potomok sfúkne 3. sviečku na torte, začína klásť obľúbené otázky typu: „Čo to je?“ alebo „Prečo?“, používa niektoré prídavné mená a zámená.

Najdôležitejšia je trpezlivosť a aktívne rozvíjanie slovnej zásoby rozprávaním. Lepšie ako neustále opravovanie je komentovanie toho, čo sa deje okolo. Mali by sme najmä veľa na deti hovoriť, čítať leporelá, spievať pesničky, opakovať riekanky a inak ich šikovne motivovať k rozprávaniu. Pasívna slovná zásoba dieťaťa v tomto veku je mnohokrát väčšia než tá, ktorú je dieťa schopné samo aktívne použiť.

Rozcvičte jazýček

Všeobecne môžeme povedať, že ak je reč dieťaťa výrazne odlišná od reči jeho rovesníkov, je dobré sa s logopédom poradiť. Mali by sme byť ostražití najmä v týchto prípadoch:

  • dieťa okolo 3. roku ešte nehovorí,
  • okolo 4. roku vyhľadajte lekára, ak je reč obsahovo chudobná – dieťa sa vyjadruje ťažko, odpovedá jednoslovne, reč je nezrozumiteľná, dieťa nevyslovuje množstvo hlások alebo ich deformuje,
  • po 5. roku veku dajte pozor, ak dieťa stále nevyslovuje niektoré hlásky, vynecháva ich alebo ich nahrádza jednoduchšími.

Vývoj reči podľa veku dieťaťa

Do 1 roka – Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, začína opakovať jednoduché slová, ktoré počuje. Vývoj výslovnosti hlások: M B P A E I O U D T N J

Do 2,5 roka – Tvorí jednoduché vety, pýta sa „čo to je“, rozlišuje svoju slovnú zásobu. Vývoj výslovnosti hlások: K G H CH V F U AU

Do 3,5 roka – Hovorí vo vetách, začína si osvojovať gramatickú stavbu viet, pýta sa „prečo“, rozširuje ďalej slovnú zásobu. Začína sa tvoriť verbálna (slovná) pamäť. Vývoj výslovnosti hlások: N D T L BE PE ME VE

Do 4,5 roka – Dokončuje sa gramatická stavba viet, dieťa už chápe dej a vie ho rozprávať. Vývoj výslovnosti hlások: N D T S K Z

Do 6,5 roka – Dieťa chápe zložité deje, má už pomerne bohatú slovnú zásobu, gramaticky zvláda jednoduché súvetia. Vývoj výslovnosti hlások: C S Z R

Často a dôsledne

U logopéda to prebieha podobne ako na tréningu. Logopéd sa s dieťaťom rozpráva a cez rôzne hry nacvičuje správnu výslovnosť. Rodič je prítomný a má možnosť odkukať, čo s dieťaťom nacvičovať doma. Tréning správnych rečových stereotypov spočíva v každodennej práci, cvičenie sa musí často opakovať. Platí zásada chvíľku, ale často.

Logopédi sa nevenujú len výslovnosti. Rozvíjajú slovnú zásobu dieťaťa, vyjadrovanie a jazykový cit, jemnú motoriku, sluchové rozlišovanie. Dokážu posúdiť, či je dieťa schopné sa primerane sústrediť, aj či je zrelé na nástup do školy.

Ak prídeme neskoro

Keď sa náprave rečových ťažkostí začneme venovať neskoro, riskujeme napríklad, že si dieťa zafixuje zlé návyky a tie sa potom budú dať ťažko odstrániť. S nástupom do školy navyše dieťaťu pribudne množstvo povinností a na pravidelné precvičovanie bude menej času.

Dieťa, ktoré zle hovorí, sa za chybu zvyčajne začne hanbiť, vysmievanie ho môže zbytočne stresovať, nasledovať môžu aj problémy s učením.

Ako obohatiť reč

Veľa sa s deťmi rozprávajte, ale nielen o každodenných témach, ako je jedlo, hygiena, maximálne škôlka. Ponúkajte im ďalšie, nové témy. Spoločne si čítajte, rozprávajte, hovorte básničky, popisujte obrázky, spievajte si, hrajte rôzne slovné hry.

Dôsledne vyžadujte od detí presné pomenovania vecí a situácií. Napríklad: „Auto položím na poličku. Dám si na rožok plátok šunky.“

Podporujte deti, aby sa vyjadrovali rozvinutými vetami, pri hre či plnení úlohy vyžadujte, aby popisovali, čo a prečo robia.

Ako to majú deti z bilingválnych rodín?

Dnes je úplne bežné, že mama je Slovenka a otec Francúz alebo Angličan, a rodičia hovoria medzi sebou iným jazykom, než akým potom rozprávajú s deťmi.

Pri deťoch z bilingválnych rodín je dobré mať na pamäti, že sú vychovávané dvoma jazykmi, a preto je potrebné im dopriať dostatok času. Inak je možné pracovať s nimi rovnakým spôsobom ako s deťmi z jednojazyčných rodín.

Previous ArticleNext Article

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *