Malých predškolákov najčastejšie trápia
infekcie horných ciest dýchacích. Väčšia
náchylnosť na infekcie má mnoho príčin.
Zvýšená chorobnosť trápi nielen samotné dieťa, ale privádza do zúfalstva aj jeho rodičov.
Imunitný systém dieťaťa dozrieva v prvých 5 rokoch života a porovnateľný s dospelými je až v puberte.
Vznik infekcie horných dýchacích ciest závisí od
vonkajších faktorov, ako napr. v akom prostredí dieťa žije, koľko má súrodencov, či navštevuje predškolské zariadenia a podobne.
Nemalú úlohu zohrávajú aj ďalšie skutočnosti, napríklad či je rodič dieťaťa fajčiar alebo či dieťa žije v nepriaznivých sociálnych podmienkach. Z vnútorných faktorov toto ovplyvňuje genetika, nezrelosť imunitného systému alebo iné choroby, ktoré môžu spomaľovať dozrievanie imunitného systému, a tým zvyšovať
vnímavosť na infekcie.
Boom chorôb v škôlke
Pre súvislosť vyššie zmienených faktorov je v predškolskom veku "boom" chorobnosti detí. Deti sú v tomto období viac ako inokedy náchylné na infekcie spôsobené vyvolávateľmi, ako sú napr.
streptokok, hemofilus, moraxely a podobne. Štatisticky sú najčastejšími vyvolávateľmi infekcií horných dýchacích ciest jednoznačne vírusy.
Existuje široká paleta vírusov, ktoré sú vyvolávateľmi ochorenia horných dýchacích ciest, ako sú napríklad
adenovírusy, rinovírusmi, chrípkové vírusy... Ale aj ich sérotypy, čo znamená, že jeden typ vírusu môže mať niekoľko variantov. Vírusové infekcie sú typické pri bezprostrednom kontakte ľudí, šíria sa napríklad formou kvapôčkovej infekcie. Na miestach s vyššou koncentráciou ľudí je aj cirkulácia vírusov pomerne vysoká, a preto aj šanca získať vírusovú infekciu je väčšia. Platí to aj pre kolektívy predškolských zariadení.
Nádcha, angína a kašeľ
Slizničné protilátky IgA majú za úlohu chrániť sliznicu. Ak sú znížené, vplyv vírusov či baktérií má väčšiu šancu vyvolať ochorenie horných dýchacích ciest. Osídlenie slizníc vírusmi či baktériami môže viesť k vzniku nádchy, zväčšeniu nosných mandlí, angíne, zápalu prínosových dutín, kašľu, laryngitíde, zápalom stredného ucha, zápalu priedušnice, a ich neustálemu opakovaniu. Rodičia často mávajú pocit, že chorobnosť dieťaťa sa točí v začarovanom kruhu, z ktorého sa nedá vymotať.
V prvom rade je potrebné zvládnuť
akútnu fázu ochorenia a na záver do konca dotiahnuť rekonvalescenciu. Ak sa nedôkladne doliečené dieťa po týždni vráti do kolektívu, kde infekciu získalo, tak sa ochorenie ľahko môže opäť zopakovať. Opakované infekcie často prechádzajú do chronického štádia. Vtedy sú ťažkosti zvyčajne miernejšie, ale zdĺhavejšie.
Ako tomu predchádzať?
Dieťa by malo mať v prvom rade
správnu životosprávu, primeranú svojmu veku. To znamená, malo by konzumovať stravu vhodnú pre daný vek a mať primerane dávkované aktivity - dostatok odpočinku a fyzickú aktivitu spojenú s otužovaním, teda dieťa primerane obliekať. Ak je počasie chladnejšie, oblečte dieťa radšej do viacerých tenších vrstiev, obliekajte ho ako cibuľku a v závislosti na činnosti dieťaťa ho podľa potreby vyzlečte, aby sa nezpotilo a opäť neochorelo.
Nezabúdajte na
dostatok pohybu, predovšetkým na čerstvom vzduchu, pričom počasie nehrá rozhodujúcu úlohu. Všetky aktivity, ktoré dieťa robí vonku, prispievajú k zvyšovaniu fyzickej zdatnosti a ku zdravým návykov. Ak dieťa trávi viac času doma, je viac náchylné v prostredí bohatom na alergény, ako sú napríklad roztoče alebo výpary plesní.
