Spomeniete si občas na niečo, čo vám rodičia v zlosti alebo v dobrej viere povedali, a vo vás sa to hlboko zakorenilo alebo vás to dokonca v živote nejako poznamenalo? Veľakrát to nemyslíme zle alebo nám len "rupnú" nervy . Neustrážime sa a vypustíme z úst niečo, čo môže našim deťom vážne ublížiť.
Snažíme sa svoje deti vychovávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Sú ale situácie, keď na nás doľahne choroba, únava, prepracovanie alebo stres a opraty svojho správania, ktoré inokedy držíme pevne vo svojich rukách, na chvíľu pustíme.
Nebolo by to zas tak hrozné, keby sme v tej slabej chvíľke nepovedali niečo, čo sme nechceli alebo si vôbec neuvedomili, akú váhu to môže mať. Snažme sa preto ovládať aj vo vypätých chvíľach, pretože vyrieknuté slová sa späť vziať nedajú a môžu mať nedozerné následky.
Nesiahaj na to, lebo to rozbiješ!
Ak patrí vaše dieťatko medzi tie menej šikovné a dalo by sa prirovnať ku "sloníku v porceláne", je logické, že musíte byť viac na pozore. Rozhodne mu to ale nemusíte pri každej príležitosti pripomínať. Neustálym napomínaním v ňom môžete vypestovať pocit, že kto nič nerobí, ani nič nepokazí. Uznajte sami, že to nie je najlepší darček do vienka. Majte s deťmi trpezlivosť!
A toto má byť akože čo?
Keby ste si pamätali tú hrdosť a nadšenie, ktoré ste cítili, keď ste niečo vytvorili alebo ako malí namaľovali, nemohli by ste takto reagovať. Nie vždy je úplne jasné, čo dieťa obrázkom chcelo povedať. Niekedy sa nedá ani spoznať, čo namaľovalo. Ale ako iste viete, učený z neba nespadol nikto. Prejavte o kresbu alebo výtvor záujem, pochváľte dieťa, a ak si nie ste istí, čo je to, opatrne sa spýtajte: "A toto, to je mačička, však?" Ono vám to nakoniec samo rado vysvetlí.
Prečo nemôžeš byť ako Adrejka?!
To večné posudzovanie je snáď nejakým trendom. Ani za našich čias sa tomu rodičia nijako zvlášť nevyhýbali.
Spomeniete si, ako vás rozčuľovali tie dokonalé deti, ktoré vám neustále niekto vyčítal? Vždy sa učili lepšie ako vy, boli šikovnejší, krajší, štíhlejší, nadanejší na čokoľvek. Porovnávanie zručností alebo činností je pre deti nesmierne frustrujúce. Dávate mu najavo, že nie je dosť dobré a tento pocit sa v ňom môže zakoreniť a v dospelosti mu narobiť poriadne šrámy na sebavedomí.
Ty ma raz utrápíš!
Alebo tiež veľmi obľúbené - Keby si ma mala rada, nehnevala by si. Choď preč, už ťa nemám rada, keď takto hneváš! Necítite v tom akýsi náznak vydierania?
Vaša láska by mala byť bezpodmienečná. Dieťa si ju nemusí zaslúžiť za známky, upratanú izbu alebo poslušnosť. Máte svoje deti milovať také, aké sú a nie je fér ich malé hlavičky miasť tým, že ak chcú, aby ich mamička mala rada, musia niečo urobiť. Alebo naopak, že ak nechcú, aby sa mamička utrápila, musia byť dobré a poslušné.
Ak by dieťa v takom prostredí bolo dlhodobo, do budúcnosti by to mohlo veľmi negatívne ovplyvniť ich vzťahy v dospelosti. Mohli by sa z nich stať ustráchaní ľudia závislí na svojich partneroch.
To kvôli tebe sa hádame! Ty za to môžeš!
Ťažko povedať, či je niečo horšie, čo by ste mohli ešte dieťaťu povedať, ako to, že je dôvodom vašich problémov a sporov. Samozrejme, môžete sa s partnerom hádať kvôli výchove, drahým školským potrebám alebo hnevaniu, ale to nie je chyba vášho dieťaťa, ale vaša!
Nevybíjajte si zlosť z narušeného vzťahu na nevinnom dieťati. Je to prinajmenšom zbabelé a veľmi sebecké. Nechcete predsa, aby si dieťa myslelo, že je zlé, nepotrebné a keby nebolo, bolo by rodičom lepšie. Podobné citové vydieranie a obviňovanie môže neskôr viesť k psychickým problémov, útekom z domu a v najhoršom prípade sebapoškodzovaniu.
