Čo by som druhý krát urobila inak?

Čo by som druhý krát urobila inak?>

Keď som čakala svoje prvé dieťa, nevedela som, do čoho idem, čo ma čaká a v snahe robiť všetko správne, som robila a nakupovala veci, nad ktorými nestačil rozum stáť.

Lenže to vidím až teraz s odstupom času a hovorím si, čo všetko urobím pri druhom dieťati inak.

Naštudovala som si na internete všetko možné, spísala zoznam a s ním postupne všetko nakúpila. Ešte než sa dcérka narodila, mala som zo všetkého niekoľko kusov. Pre istotu. S jej príchodom na svet som ale zrazu zisťovala, že by sa ešte hodilo toto a tamto, a že táto hračka by bola vlastne lepšia, ako tá, čo už má a podobne. Dopadlo to tak, že som neskôr veľa vecí darovala (nových a mnohokrát aj zabalených) svojim kamarátkam spolu s niekoľkými radami, čoho sa rozhodne pri prvom dieťati vyvarovať. Ono totiž vôbec nejde len o nakupovanie zbytočností!

Návrat domov - nie ste na to sama!

Keď som sa vrátila domov, mala som pocit, že teraz nastala tá chvíľa, kedy musím všetkým ukázať, aká som výborná matka, manželka a gazdiná. Takže som nakŕmila, prebalila a uložila dcérku, ktorá za chvíľočku spokojne zaspala, a išla som variť, aby bol obed hotový načas. Do toho som dala vyprať niekoľko krát pračku, upratala, občas si odbehla nakŕmiť malú a veselo som konverzovala po telefóne so všetkými zvedavcami. Všetci, vrátane svokra, uznanlivo pokyvovali, aká som dokonalá... Prekvitala som šťastím. Lenže potom prišla noc a kŕmenie každé dve hodiny. Chcela som zachovať svoju novú povesť Superženy a druhý deň pokračovala v rovnakom štýle. Manžel v noci k malej nevstával, veď ráno ide do roboty! A tak som 14 dní frčala takmer non stop. Potom som sa zrútila od vyčerpania. Kamarátka mi vtedy povedala dôležitú vec: "Dieťatko si vždy zaobstarávajú dvaja ľudia - otec a matka. Nie je potrebné a ani možné, aby si všetko zvládla sama. " A tak som prestala odmietať ponúkanú pomoc, zapojila trochu viac manžela, a keď išla dcérka spať, išla som tiež. Ono to prádlo, riad aj odpadkový kôš počká.

86540834

Nekontrolujte partnera

Človeku to nedá. Akonáhle ide kúpať otec, máte pocit, že musíte na všetko dohliadnuť, pretože bez vás by pravdepodobne nenapustil ani vodu do vaničky... Spočiatku sa otcovia boja. Dieťa je krehké a maličké. Tak ich nechajte, aby vás najskôr pozorovali a neskôr im povedzte, či si to nechcú skúsiť.

Ja som nenechala otca svojho dieťatka robiť nič. Jemu to síce až tak nevadilo, ale sama som si tým pekne zavarila. Neskôr nebol schopný ničoho - prebaliť, vykúpať ani nakŕmiť. Dostala som sa svojou vlastnou "hlúposťou" do nekonečného kolobehu udalostí. Nikam som nemohla, pretože otecko si nevedel rady. Lenže teraz viem, že je fuk, či drobec bude mať namiesto tepláčikov spodok od pyžama a vrch bude patriť tiež k niečomu inému. Je jedno, či mu dá mlieko do inej fľaše, ako ja. A že sa svet asi nezrúti, keď mu plienku zle pripne. Hlavne pred ním dieťa hneď neprezliekajte, nenadávajte, ako to zase poplietol, a nič mu nevyčítajte. Inak si zavaríte. Ako ja!

Než niečo kúpite, premýšľajte

Jasne, ony tie oblečky na bábätká vyzerajú fakt neodolateľne. Ale vážne si myslíte, že vaše dieťatko vynosí do pol roka všetky tie šatičky, mikinky, džínečky, čiapočky a pestrofarebné dupačky? Nevynosia! Navyše, akonáhle začnete s prikrmovaním, na väčšine tých rozkošných oblečkov sa to podpíše. Mrkvu proste len tak nevyperiete!

Ja som tiež neodolala, ale môj drobček rástol tak rýchlo, že veľa nakúpených vecí ani neunosil. V prvých mesiacoch sa skrátka neoplatí zaobstarávať si v tej maličkej veľkosti príliš veľa modelov. Verte, ja som sa už poučila! :)

Feedo bazárik