Ako viesť deti k optimizmu?

Ako viesť deti k optimizmu?>
Deti, ktoré vedieme ku pozitívnemu zmýšľaniu sa dokážu ľahšie učiť nové veci a integrovať. Namiesto vytvárania konfliktov ľahšie zvládajú reagovať v nepríjemných situáciach. Ako teda vychovávať k optimizmu?

Optimizmus je kľúčom k spokojnosti

Ako sa hovorí, optimista vidí pohár spolovice plný, pesimista spolovice prázdny. Rovnako je to aj s postojom k životu. Niekto sa neustále čuduje a sťažuje, iný prijíma výzvy a mení ich vo svoj prospech. Pozitívny prístup k životu vám síce možno na prvý pohľad nezaručí šťastie a prosperitu, ale vedie ku konštruktívnemu mysleniu. Optimistickí ľudia sa vyznačujú otvorenosťou k životu. Konflikt vnímajú ako zbytočnú záťaž, prípadne ako výzvu. To ich núti k neustálemu nachádzaniu fungujúcich riešení. Pozitívne zmýšľanie a očakávanie je dôležitým predpokladom, aby sme boli schopní dôverovať svojim vlastným schopnostiam a nenechali sa odradiť zlyhaním. Zlyhanie môže byť maximálne podnetom k neustálemu zlepšovaniu sa.

Optimisti sú  zdravší

Štúdia z roku 2010 dokonca dokázala, že optimisti sú menej náchylní k preťažovaniu sa, a tým pádom sú menej náchylní na infekcie. Stresové hormóny totiž oslabujú náš imunitný systém. Ľudia s pozitívnym myslením sú emotívne stabilnejší. Ťažia zo sebaúcty a empatie.

Rodíme sa ako optimisti/pesimisti?

V otázke, či a do akej mieri je optimizmus alebo pesimizmus vrodený, sa však vedci nevedia zhodnúť. Niektorí psychológovia zastávajú názor, že pesimizmus ako životný postoj je akousi formou opatrnosti, obranného mechanizmu, ktorý sa vyvíja postupne, aby jedincovi zaistil "šancu prežiť". Pohľad na svet je teda vrodený. Iní zas tvrdia, že základný postoj k životu je vrodený nanajvýš na 25%.

Postoj sa vyvíja

Napriek tomu, že do istej mieri môže byť vrodený, spôsob myslenia sa interakciou s prostredím postupne vyvíja, a to už v ranom detstve. Rodičia preto môžu ovplyvniť to, či sa ich dieťa bude vyvíjať väčšmi ako optimista alebo pesimista.

Konfliktné situácie sú prirodzené

Deti potrebujú v prvých rokoch života cítiť najmä bezpečie a starostlivosť. Tak sa u nich správne rozvíja dôvera v tejto svet. To je základom pre pozitívnu sebaúctu aj pohľad na svet. Prirodzene, každé dieťa je časom konfrontované s rôznymi situáciami. V konfliktnej situácii s inými deťmi rodičia občas reagujú rozhorčene a neprimerane. Problém riešia zákazmi a obmedzeniami.  Pritom sú takéto situácie prirodzenou súčasťou zdravého vývoja.

Konflikty treba riešiť

Kľúčové pre pozitívny postoj dieťaťa nie je chrániť ho za každú cenu pred všetkými negatívnymi zážitkami, ale podporiť ho pri ich riešení. Tak sa naučí riešiť konflikty a zlyhania bez toho, aby ho to zbytočne neprimerane rozrušilo. Stabilita a porozumenie rodičov v takýchto situáciach významne pomáha.

Nikto nie je čistý optimista

Ak ste optimista, bude pre vás samozrejme jednoduchšie k podobnému životnému postoju viesť aj svoje dieťa. Avšak aj ten najväčší optimista má občas menej pozitívne životné obdobie alebo ho postretnú životné okolnosti, ktoré podkopávajú jeho pozitívne myslenie.

Ako dieťa správne viesť?

Milujte bezpodmienečne. Dôležité je, aby vaše dieťa cítilo, že ho beriete vážne a vaša láska k nemu je bezpodmienečná - a to aj v prípade, ak urobí niečo zlé. V takej chvíli potrebuje cítiť porozumenie. Povzbudenie aj v nepríjemnej chvíli posilní jeho sebavedomie. Ukážte aj slabé stránky. Buďte k svojmu dieťaťu otvorení. Ukážte mu, že aj vy máte slabosti a robíte chyby. Ukážte mu, že to je v poriadku a že to nie je žiadna hanba. Zasmejte sa aj v nepríjemných situáciach či nad vlastným nešťastím.

Podporíte tak vlastné dieťa v snahe skúšať veci ďalej aj napriek neúspechu.

Začleňte ho. Integrujte svoje dieťa v rámci každodenných povinnosti do chodu domácnosti. Zverte mu za úlohu malé domáce práce. Nechajte ho vyriešiť to. Na jednej strane vaše dieťa potrebuje vaše porozumenie a podporu, na strane druhej sa musí naučiť samo konštruktívne riešiť konflikty. Skúste zo začiatku hľadať riešenia spoločne, pokojnou konverzáciou. Doprajte mu istú „voľnú ruku“.

Zhrnutie

Optimizmu sa dá naučiť a prispieva k rozvoju detí:

  • Posilňuje ich sebavedomie, uvedomenie si silných aj slabých stránok svojej osoby aj okolia
  • Prispieva ku konštruktívnemu riešeniu konfliktov
  • Odburáva strach z neúspechu