Deti do troch rokov vnímajú veci inak ako my. Prekvapilo by vás, ako veľmi všetky svoje zmysly využívajú. Sú oveľa otvorenejšie ako dospelí, pretože sa nemôžu na nič iné spoľahnúť. Vďaka zmyslom dostávajú všetky informácie. Tým zároveň stimulujú mozog. A preto je tak dôležité, aby naplno využívali dotyk, čuch, chuť i sluch. Poďme si povedať, ako môžete detské zmysly správne podporiť.
Predstavte si, že si dáte dve kávy a navyše ste čerstvo zamilovaní. Presne tak sa cítia deti zhruba tak do 3 rokov. Oproti nám sú zrýchlené, je im všetko jedno a spoliehajú sa len na svoje zmysly. Všetko chcú vyskúšať, ochutnať, ohmatať. K tomu všetkému ich mozočky pracujú aj v spánku a ukladajú si všetky skúsenosti, aby ich mohli využiť zase nabudúce.
V troch rokoch má dieťa dvakrát viac synapsií než dospelý. Pre názornejšiu predstavu - detský mozog má po narodení asi 100 miliárd neurónov (mozgových buniek), ktoré musí počas nasledujúcich rokov čo najviac prepojiť. Najviac aktivity a synapsií (spojov) pritom mozog vyvinie do šiestich rokov veku dieťaťa.
Mozog trojročného dieťaťa obsahuje asi dvakrát viac synapsií ako mozog dospelého. Spoje, ktoré často a opakovane využíva, sa zafixujú ako trvalé, ostatné časom miznú. Tieto prepojenia majú zásadný vplyv na pocity, schopnosť slovného vyjadrovania, myslenie, ale aj vôľu a vnútornú motiváciu. Skúsenosti a zážitky tak neovplyvňujú len vývoj dieťaťa, ale formujú a budujú jeho mozog i osobnosť.
Je to na nás - rodičoch
V praxi to znamená, že ak malé dieťa každý deň vidí, ako špinavé prádlo odkladáte vedľa koša a nie do koša na bielizeň, situáciu si zapamätá a až bude schopné raz ísť a odložiť bielizeň samo, položí ho vedľa koša. Potom už bude oveľa zložitejšie dieťaťu vysvetliť, že špinavé prádlo patrí do koša na bielizeň. Podľa nášho príkladu si totiž dávno vytvorilo vo svojej hlave pravidlo.
Funguje to rovnako aj vo vzťahoch, v reakciách dieťaťa, v manipulácii s predmetmi a tak ďalej.
A ako to teda urobiť, aby mozog dieťaťa nebol formovaný zle? Deťom do troch rokov je potrebné ukazovať konkrétne situácie krok po kroku, nastavovať im hranice a hlavne dávať im správny príklad. Dieťa určité hranice potrebuje. Náš svet ešte nepozná, učí sa v ňom ešte len fungovať a hľadá, čo môže a čo zas nie.
So zrením mozgu súvisí aj takzvaná myelinizácia. Ide o obaľovanie axónu neurónov (dlhých výbežkov nervových buniek). Vďaka vytvorenému púzdru sú neuróny schopné medzi sebou komunikovať oveľa rýchlejšie. Vedenie podnetov a informácií sa postupne zrýchľuje z jedného metra za sekundu na sto metrov za sekundu.
Preto to niekedy vyzerá, že nás deti nepočúvajú. Pri veľmi malých deťoch totiž môže prenos informácie do mozgu trvať až 20 sekúnd. Je dôležité, aby sme s tým počítali a dávali deťom určitú chvíľu na spracovanie toho, čo po nich chceme.
Ako deťom pri učení neprekážať?
Často sa stáva, že hodnotíme schopnosti svojich detí neprimerane, či už príliš kriticky alebo naopak.
Očakávame stále viac a dieťaťu predkladáme neľahké úlohy, ktoré nemôže zvládnuť. To môže viesť až k strate sebavedomia a zníženiu motivácie.
Druhým extrémom je odopieranie možnosti naučiť sa zodpovednosti. Dieťa je príliš malé na to, aby sa samo oblieklo, najedlo alebo už nenosilo plienku. A tak robíme veci za neho.
Niekedy bohužiaľ môžeme byť my sami tou najväčšou prekážkou v rozvoji nášho dieťaťa. Musíme dožičiť deťom dôveru a dostatok času všetko sa naučiť. Potom to pôjde ako po masle!
