Mať pred vlastným dieťaťom autoritu je nedostihnuteľným snom mnohých rodičov. Mnohí z nich si ju dokonca vykladajú úplne chybne a snaha o jej vybudovanie tak, bohužiaľ, padá nazmar. Čomu sa vyvarovať a na čo si dať pozor?
Pod pojmom
rodičovská autorita je myslená úplne
prirodzená prevaha jedného z rodičov nad druhým, pričom prevahu by mal mať ten skúsenejší a zrelší rodič. Takáto autorita by mala stáť na citovom vzťahu rodiča a dieťaťa. Je to autorita niekoho, kto nielen niečo dokáže a vie, ale kto má tiež rád. Dieťa potrebuje a má právo na autoritu oboch rodičov - otca i matky. Čím
pevnejšia je autorita rodičov, tým menej zákazov je potrebných.
Zvláštne že? Možno ste si totiž mysleli, že autoritu si vybudujete práve prísnou výchovou a trestami, ale to je strašný omyl!
Nerešpektovanie hraníc
Ak majú rodičia
prirodzenú autoritu, dieťa väčšinou neskúma účelnosť či neúčelnosť naňho kladených požiadaviek.
Rovnocenné pôsobenie a rešpektovanie hraníc pravidiel otcom aj matkou rozvíja u detí nielen nadanie a talent, ale aj duchovné hodnoty, akými sú tolerancia, láska či rešpektovanie druhého. Skôr, než dieťa začne rešpektovať autoritu rodičov, pozorne skúma jeho osobnosť a hodnotí ju. A keďže autoritu nikto nezdedil, môžeme si túto osobnostnú vlastnosť získať, ak sa o to budeme správne usilovať. Musíme si ale dať pozor, aby sme ju nestratili už v čase jej budovania u detí.
Nesprávne spôsoby budovanie si autority
- Utláčanie - rodičia si svoju autoritu vymáhajú vyhrážaním či krikom kvôli každej maličkosti. V takejto rodine prevláda atmosféra strachu a neistoty. Deti sa rodičov boja a aby sa vyhli trestu, naučia sa veľmi skoro klamať a podvádzať. Z týchto detí môžu vyrásť bezohľadní a zlí ľudia, ktorí sa budú chcieť pomstiť za svoje smutné detstvo.
- Odstup - častejšie sa s ňou stretávame v rodinách intelektuálov, keď otec alebo matka nemajú na svoje deti čas. Vzhľadom k budovaniu kariéry a ich zaneprázdnenosti sú pre nich deti "bezvýznamné", málo sa im venujú, starostlivosť o ne zabezpečujú väčšinou starí rodičia alebo opatrovateľky. Keďže sa rodičia venujú svojim záujmom, vytvárajú prostredie, ktoré je typické pre neúplnú rodinu.
- Puntičkárstvo - rodičia preferujúcich túto autoritu byrokraticky presadzujú svoju nadradenosť, vždy a za všetkých okolností musia mať pravdu. Všetko, čo povedia, musí byť pre dieťa zákonom, nerešpektujú však jeho potreby, záujmy, radosti či žiaľ.
- Moralizovanie - rodičia využívajú každú maličkosť, aby dieťa mohli kárať a napomínať. Oni sami sa pritom cítia úplne neomylnými. Deťom sa taká autorita veľmi skoro sprotiví a zanecháva negatívne následky.
- Domýšľavosť - rodičia sa pred svojimi deťmi vychvaľujú a vyťahujú svojimi reálnymi alebo vymyslenými úspechmi, majetkom či spoločenským postavením. Z týchto detí tak vyrastajú povýšeneckí ľudia, podceňujúci svojich vrstovníkov.
- Prehnaná láska a dobrota - rodičia dovolia a dajú svojim deťom všetko, čo ich napadne, stále im dokazujú, ako ich majú radi, nežne ich oslovujú a maznajú sa s nimi. Tieto deti však veľmi rýchlo využijú situáciu a začnú rodičom rozkazovať. Zistia, že stačí, keď na získanie určitých výhod budú lásku k rodičom len predstierať. Z týchto detí vyrastajú sebeckí, neúprimní jedinci, ktorí sa vedia dokonale pretvarovať.
- Podplácanie - rodičia si kupujú poslušnosť detí darčekmia a sľubmi, a tak sú deti odmeňované aj za to, čo je ich povinnosťou.
- Nejednotnosť rodičov - čo jeden rodič prikáže, druhý to zruší. Deti túto situáciu rýchlo začnú využívať, čo má negatívny dopad pri budovaní ich charakteru.
Teraz už vieme, ako si autoritu rozhodne nebudovať.
Ale ako si vybudovať tú správnu autoritu u svojich detí?
- príkladným životom (deti vidia, že slová rodičov sa zhodujú aj s ich činmi);
- rešpektovaním a uznaním práv iných, prijímaním spoločenských a etických hodnôt;
- úprimným vzťahom k deťom;
- dôverou a vzájomnou úctou - jednak voči sebe navzájom, jednak voči deťom;
- jednotným postupom pri výchove.
