Deti majú niekoľko jednoduchých, jasných návykov, a tie im pomáhajú orientovať sa v tomto bláznivom svete a koexistovať so svojím okolím. A čo ak práve jednoduchý systém fungovania a premýšľania je to, čím by sa každý z nás, rodičov, mal občas riadiť? Možno by sme tak dokázali efektívnejšie ventilovať svoje vystresované mysle a lepšie si usporiadať vlastný život.
Skúsme sa zamyslieť. Čo keby by sme...
... sa delili o svoje hračky?
Nie vážne. Koľko krát sa nám stane, že chaoticky upratujeme byt a nachádzame veci a vecičky, somariny a somarinky, ktoré vôbec nepoužívame a hlavne nevieme, na čo nám sú. Netušíme, prečo ich vlastne máme ani kedy sme ich naposledy využili. Čo keby sme sa poobzerali okolo seba a našli tomu nepoužívanému kávovaru či príručnému vysávaču nového majiteľa? Niekoho, kto by takýto vynález aj využil.
... sa šli každý deň aspoň na chvíľu prevetrať?
A nezáleží na to, či si pôjdeme zabehať alebo iba posedieť na niekoľko minút na lavičku pred bránu. Pobyt na čerstvom vzduchu robí s hladinou stresu v našej mysli zázraky. Kľúčom, ako si udržať zdravý rozum uprostred chaosu, je dopriať si každý deň aspoň chvíľku pre seba a pre to, čo máme radi.
... nebrali "nie" ako odpoveď?
Uvedomujete si, že deti sú najlepšími vyjednávačmi na svete? Majú nepreberné množstvo taktík, ako získať, čo chcú. Nahodia psie očká, utekajú za druhým rodičom s tou istou požiadavkou, nasľubujú, že si tú izbu „naozaj“ konečne upracú. Preto sa skúste neuspokojiť hneď so zápornou odpoveďou. Najmä, ak ide o vašu vlastnú osobu.
... sa stále pýtali "prečo"?
Od detí počúvame túto otázku neustále. Sú zvedavé. Chcú sa dopátrať pravdy. No a keď môžu oni, môžeme predsa aj my! Preto sa nebojme pýtať! Nebuďme zaseknutý/á v neproduktívnom životnom štýle so zastaralými zvykmi, návykmi a rozhodnutiami len preto, že sa bojíme opýtať sám/sama seba "prečo".
... mali radosť z maličkostí?
Nemusí to znamenať, že si máme sadnúť na schody pred blok a hrať sa s bublifukom alebo sledovať, ako sa po chodníku plazí húsenica. Ale čo tak sa pre zmenu nechať udivovať aj bežnými vecami okolo nás? Čo keby sme si uvedomili a boli vďační za to, čo máme vedľa seba a pred sebou, miesto toho, aby sme snívali o dovolenke na Bahamách, ktorú už plánujeme tak strašne dlho, až nás to zožiera? Vychutnať si západ slnka so svojou polovičkou a deťmi môžeme predsa aj na kraji svojho mesta.
... si pýtali povolenie predtým, než si niečo kúpime?
Vráťme sa naspäť do tých časov, keď pre nás bolo všetko zadarmo, no jediné, čo sme potrebovali, bol rodičovský súhlas. Skúsme to teraz na seba znova aplikovať a spýtať sa svojej racionálnejšej polovičky - potrebujem to naozaj? Môžem si to dovoliť? Nebude na to doma iba zbytočne sadať prach?
... si vymedzili čas, strávený pred obrazovkou?
Keď sme boli deťmi, naši skúsení, múdri rodičia nám vraveli, že dívať sa na televízor príliš často zabíja mozgové bunky. A koľko času strávime pred obrazovkou dnes, keď už neide iba o televízor? Dnes, keď by sme tí múdrejší a skúsenejší mali byť my? Eliminovať čas pred televízorom a počítačom nám ušetrí každý týždeň niekoľko hodín a prinesie do života nové možnosti. Jednoducho sa budeme môcť venovať zmysluplnejším činnostiam.
... šli do postele načas?
Kedykoľvek to je možné, vynechajme neskoré večerné vyjedanie chladničky a rovnako neskorú večernú šou. Získame tak k dobru hneď niekoľko hodín spánku. Naše telo sa nám poďakuje a zistíme, o koľko lepšie sa nám takto funguje.
Aké ďalšie "pravidlá" pre deti, aplikovateľné na dospelých, vám prídu na rozum? Podeľte sa s nami!
