Deti sú stvorenia krehké a vynaliezavé. Aj keď ledva hovoria a chôdza im robí ešte stále problémy, riadia sa svojimi vlastnými zákonmi, ktoré ďaleko prevyšujú naše výchovné metódy. Pokiaľ si o nich niečo neprečítate, neuveríte!
Čarovné na tom je to, že sa s deťmi nikdy nenudíme. Nikdy nás totiž neprestanú prekvapovať. V nasledujúcich „zákonoch“ našich najmenších sme čerpali zo svojich vlastných zásob, ale keď sa zamyslíte, istotne máte aj vy svoje bohaté skúsenosti. Buďte v strehu, začíname.
1. Zákon podozrivého ticha
Každá mama vie, že akonáhle nastane po dlhej dobe bubnovania do podlahy, búchania kociek, bľabotania a trieskania autíčok o seba, náhle hrobové ticho, je zle. V dobách, keď ešte naše zlatíčka nevedeli chodiť, bolo ticho vnímané ako božské. Znamenalo, že dieťa spí a mamy majú chvíľku pre seba. Lenže vo chvíli, keď batoľa objaví kúzlo pohybu, je zle. Ticho znamená prúser. Pravdepodobne objavilo úplne skvelú zábavu. Ak sa tíško priblížite, najskôr uvidíte dieťa, ako si maľuje na stenu, snaží sa postrihať záclonu, leží v mláke z džúsu na podlahe a rehoce sa alebo rozsypuje v kuchyni múku na podlahu. V tejto oblasti sa totiž fantázii medze nekladú!
2. Zákon nevhodného okamihu
Celý deň bolo to vaše zlatíčko neuveriteľne poslušné. Ráno vstalo až o ôsmej, takže ste sa krásne vyspali. Dopoludnia sa hralo, všetko spapalo a o po výdatnom obede bez odvrávania zaspalo. Proste hotový zázrak. Stavte sa, že akonáhle vezmete do ruky telefón a dovoláte sa konečne do poisťovne vybaviť poistku na dom, tak v polovici rozhovoru sa zaručene zobudí a začne kričať na plné hrdlo, spadne a predvedie hotovú drámu. Alebo ho jednoducho len prestane baviť rozprávka a rozhodne sa vyfarbiť parkety na podlahe. Deti majú zrejme zabudovaný nejaký alarm alebo snímač a vyberú si vždy definitívne najmenej vhodný okamih, kedy sa vyvrátiť, popišať, spadnúť alebo sa zobudiť. A poriadne nám to osladia.
3. Zákon bleskového učenia
O tom, že výchova malého dieťaťa nie je jednoduchá, sa nedávno presvedčil môj kamarát. Po nekonečnom prehováraní presvedčil svoju priateľku, aby ho nechala s rok a pol starým synom doma samého a šla na nákup. Pristúpil k stráženiu veľmi zodpovedne a rozhodol sa naučiť malého Filipka hovoriť "otec". Trochu sa to však zvrtlo. Nikto nie je neomylný a občas nám skrátka nejaké to "škaredé slovíčko" uletí. Niektorí z nás majú tiež smolu a v ten najmenej vhodný okamih zafunguje ďalší detský zákon. Zákon bleskového učenia. Povedzte desať slov a jedno sprosté, a dieťa si zaručene zapamätá to jedno, jediné, sprosté slovo. "Filipko, povedz otec!" "Mama!" "Nie, nie. Filipko, povedz otec." "Bába." "Filip, otec, nie baba." "Matata." "Do kelu, Filipko, otec hovorím!" "Do kelu!" "Sakra, Filip, to sa nehovorí! " "Sakra."
4. Zákon neuveriteľnej náhody
S hrôzou sledujete vášho malého nezbedníka, ako sa sápe na ihrisku na hojdačku, točí sa ako o život na hrôzostrašnom kolotoči alebo sa šmýka na hriešne prudkej šmýkalke. Ani na sekundu vám strach o neho nedovolí spustiť ho z očí. Všetko, len aby si náhodou neublížil. Dopadne to dobre. Kolotoč sa nakoniec bezpečne zastaví, z hojdačky nespadne a po spestení sa zo šmýkačky pristane v mäkkej tráve. Vydýchli ste si, že to dobre dopadlo? Tak to asi ešte nepoznáte zákon neuveriteľnej náhody. Akonáhle totiž dieťa vkročí na úplne rovnú zem, zakopne a rozbije si koleno. Holt, zmierte sa s tým, že naše deti sú nekonečnou studňou prekvapujúcich zvratov.