Moderný rodič

10 vecí o Vianociach, ktoré ste (možno) nevedeli

Vedeli ste, že darčeky od Ježiška začali deti dostávať až v 19. storočí? A že prvé stromčeky sa vešali na strop špičkou dole? Pozrite sa s nami na niektoré zaujímavosti o Vianociach, o ktorých ste možno doteraz nepočuli.

1.  Slovo Vianoce či jeho obdoba sa zo slovanských jazykov vyskytuje len v súčasnej v slovenčine a češtine. České slovo Vánoce a slovenské Vianoce pochádza z nemeckého Weihnachten, čo doslova znamená svätá noc. Prvé záznamy o oslavách narodenia Ježiška sú datované v 4. storočí v Ríme, no niektoré tradície pochádzajú už z predkresťanských časov, kedy ľudia oslavovali zimný slnovrat.

2. Tento rok bude vianočnou farbou biela a pastelovo fialová.

3. Prvé vianočné stromčeky sa začali objavovať už v 16. storočí v Nemecku, odkiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Dávno pre tým však bolo zvykom zdobiť domácnosti chvojkou, čo je vrch ihličnatého stromčeka, ktorý sa vešal nad stôl, špičkou dole. Zdobený bol najmä ovocím, pečivom a mašličkami.

4. Do susedných Čiech prišiel prvý vianočný stromček pred takmer 200 rokmi. Bolo to presne v roku 1812 v pražskom Libereckom zámočku, kde ho ako prekvapenie pre priateľov nachystal vtedajší riaditeľ Stavovského divadla Jan Karel Liebich.

5. S rozdávaním vianočných darčekov je vo svete spojených mnoho postáv– anglický Santa Claus, francúzsky Père Noël, holandský Sinterklaas, či nemecký Weihnachtsmann. V strednej Európe rozdáva darčeky Christkind- čiže Ježiško, v Rusku Dedo Mráz, vo Fínsku Joulupukki. Vo Švédsku škriatok Jultomten a v Nórsku zasa iný škriatok menom Julenissen.

6. Po celom svete je dnes nepochybne najznámejší Santa Claus, bielovlasý dedko v červenom kabáte s čapicou, ktorého sprevádzajú soby. Meno Santa Claus pochádza z holandského Sinterklaas, čo je pomenovanie pre svätého Mikuláša. Biskup z Myry žil v 4. storočí a bol známy svojou starostlivosťou o deti, štedrosťou a rozdávaním darčekov. Tento sviatok slávime my už 6. decembra.

7. Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo severania sa vyžívajú v dekoráciách zo slamy (najtypickejším je tam cap s červenou stuhou), vo veľkom sa slávi aj sviatok svätej Lucie a v nákypoch hľadajú mandľu ako symbol šťastia, Dáni sa prezliekajú za škriatkov a tancujú okolo vianočného stromčeka- túto scénku možno poznáte aj z príbehu Deti z Bullerbynu.

8. Ak je imelo zelené, znamená šťastie, suché-nešťastie a zlaté je symbolom bohatstva… Imelo, ako posvätnú a liečivú rastlinu uctievali už starí Kelti, no vianočný rituál bozku pod imelom zrejme súvisí s faktom, že Germáni imelo spájali s plodnosťou.

9. Vianoce bez vysmážaného kapra a zemiakového šalátu si dnes už ani nevieme predstaviť, ale viete, že ide o raritu českej kuchyne? Presadila ju slávna Magdaléna Dobromila Rettigová vo svojej Domácej kuchárke. Do 20. storočia bola tradičným jedlom kaša, alebo kuba s hubami. Miesto sladkostí sa maškrtilo sušené ovocie a oriešky.

10. Veľa snehu, guľovačky a korčuľovanie na jazere. Tak si každý z nás predstavuje typickú zimu. Podľa SHMÚ za posledných 10 rokov však boli biele Vianoce v hlavnom meste iba raz, na Katarínu nesnežilo vôbec, čiže biele Vianoce sú skôr raritou.

Previous ArticleNext Article

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *