Posledný týždeň - dva pred pôrodom sa v nás väčšina nepríjemnosti, spojených s nadchádzajúcim dátumom, nahromadí. Skľučujúce myšlienky, fyzické nepohodlie... A hlavne to už všetko chceme mať za sebou. Sme v krehkom, emotívnom rozpoložení a po začiatku pôrodu ani chýru ani slychu. Každá z nás by sa najradšej vyhla niektorým konkrétnym typom otázok. Najmä ak ich dostávame od nie práve najbližšej rodiny či od nie toho úplne najužšieho okruhu kamarátok. Ktoré otázky to sú?
1. Čo myslíš, kedy to príde?
Akékoľvek tipovanie príchodu prvých kontrakcií z nás robí nepríčetne šialené osoby. Ak chce niekto tipovať, nech si zájde to tipovacej kancelárie. Nemáme najmenšiu šajnu, kedy sa dieťatku zažiada na tento svet a ani to nedokážeme nijako ovplyvniť.
2. Musíš byť straaašne veľmi pripravená!
Samozrejme, pán všímavý, v prvom rade sa cítime, akoby sme mali každú chvíľu vybuchnúť. Explodovať. Naše telo je viac ako pripravené. Na druhej strane, čo ak v skutočnosti nie sme pripravené? Dá sa vôbec byť skutočne, reálne, dokonale pripravená na príchod nového človiečika na tento svet? Vášho vlastného potomka? Na to, že vy ho máte na tento svet priviesť? Ako sa dá pripraviť na príchod neznámeho? My samé máme veľa, veľa otázok vo vlastnej mysli, ale netúžime ich počuť aj od okolia.
3. Mala si už nejaké kontrakcie?
Existuje šanca, že áno. Avšak je to trošku frustrujúce, že žiadna z tých doterajších kontrakcií neviedla reálne do situácie "idem rodiť". Zrejme s nikým, okrem najbližšieho rodinného kruhu, sa nemáme chuť deliť o vyčíňanie vlastnej maternice.
4. Skontroloval už tvoj doktor, či sa začínaš otvárať?
Ak áno, ale ešte sme neboli otvorené dostatočne, zrejme to nie veľmi pozitívna správa, o ktorej by sme chceli hovoriť. Ak o takomto niečom ani netušíme, narobíte nám zbytočne v hlave o čosi väčší zmätok.
5. Povedal ti doktor, či ti pichne "vyvolávačku"?
Zrejme každá z nás by radšej zažila prirodzený pôrod, než ten vyvolaný. Možno nám myšlienka na umelé vyvolanie úplne až tak nevadí. Ale predstava, že to zašlo tak ďaleko, že pôrodnému personálu nezostáva nič iné, nie je práve pozitívna. Ak je však prirodzený pôrod ešte stále v hre, skúste nám tento plán B radšej nepripomínať.
6. Skúsila si už (doplňte liek alebo tajný recept, ktorý si myslíte/počuli ste/vraj urýchľuje začiatok pôrodu)?
Buď sme o ňom nepočuli (ani nechceme) alebo sme ho aj vyskúšali, ale zdá sa, neúčinkuje.
7. Vieš o tom, že vraj čím dlhšie bábo ostane v brušku, tým lepšie?
Táto "rada" nám rozhodne na nálade nepridá. Ani keď už prenášame. Uvedomujeme si, že dieťatko je už v tejto chvíli plne vyvinuté a (jemu to síce nevysvetlíte, ale) neexistuje žiaden zdravotný dôvod, prečo by malo v brušku ostávať dlhšie. Takže to na nás s podobnými útechami neskúšajte.
8. Nie si z toho úplne vystresovaná?
Táto otázka zvyčajne prichádza od tých, ktorí vlastné dieťa zatiaľ nemajú a snažia sa iba nevinne nadviazať priateľskú konverzáciu. Prosím, nepripomínajte nám stavy úzkosti, ktoré v tomto období môžeme celkom pravdepodobne pociťovať.
9. Vyzeráš dosť vyčerpane, že?
Ufff, a to je iba vzhľad. V skutočnosti sa cítime oveľa horšie. Ako veľryby na súši. Nedarí sa nám poriadne sa vyspať. Treba nám cikať. NONSTOP. Máme problém výjsť po schodoch a vopchať sa do auta. Bolí nás chrbát, nohy a panva. Ešte sa stále divíte, že vyzeráme "dosť vyčerpane"?
10. Vieš čo sa stalo mne, keď som rodila?
Za normálnych okolností väčšine budúcich mamičiek rady od skúsenejších nevadia. Obdobie "tesne pred pôrodom" sa ale za normálne okolnosti nepovažuje. Nepotrebujeme počuť nič z toho, čo, kto, ako a kedy zažil. Proste to už iba chceme mať za sebou.
Čo miesto toho radšej povedať?
- Vyzeráš fantasticky.
- Som z teba hrozne nadšená.
- Mohla by som ti niečo chutné upiecť?
A ešte rada na záver!
Je skvelé hovoriť o sebe.
O našom vlastnom stave premýšľame v podstate stále, keď sme samé. Preto nie je na škodu občas od toho vypnúť a počuť, ako sa má naša kamarátka/sestra/teta/mama/bratranec/suseda... Takže sa nemusíte báť a rozprávajte a preháňajte.